Hans Poelzig

Narodil sa v Berlíne. V rokoch 1889 až 1894 študoval Vysokú školu technickú v Charlottenburgu u Carla Schäfera (neogotika), kde neskôr pôsobil ako profesor architektúry. Po vojenskej službe a období práce na pruskom ministerstve práce sa v roku 1899 Hans Poelzig presťahoval do Breslau (dnes Wrocław), kde v roku 1900 učil na Kráľovskej akadémii Kunst- und Kunstgewerbeschule (arts and crafts), kým sa nestal riaditeľom (1903 – 1916). Na akadémii zaviedol kurzy na báze workshopov, ktoré ovplyvnili tvorbu Waltera Gropia (Bauhaus).

Osobitý architekt Poelzig navrhol niekoľko projektov v jedinečnom expresívnom štýle. Na konci 1. svetovej vojny sa dostal do veľmi úzkeho spojenia so všeobecným umeleckým hnutím nazývaným expresionizmus.

V rokoch 1916 – 1920 bol mestským architektom mesta Drážďany. Na začiatku 20. rokov pracoval v Nemecku s Martinusom Adrianus Stamom (1899 – 1987). Ako viceprezident nemeckého spolku Werkbund v povojnovom Nemecku po roku 1923, prispel miestnymi i komerčnými projektami. V roku 1936 získal pozíciu v tureckej Ankare, ale ešte pred emigráciou toho istého roku zomrel.

Hans Poelzig bol predstaviteľom expresionizmu v architektúre, ktorý možno považovať skôr za stav ducha ako hnutie. V architektúre tento pojem spoločne označuje rôznych umelcov, ktorí boli činní v Holandsku a Nemecku v rokoch 1910 – 1925, ktorých spojuje používanie podobného tvaroslovia, ktoré je v opozícii voči eklekticizmu 19. storočia, a súčasne proti racionalisticko-funkcionalistickej tendencii tej doby.

Charakteristickými znakmi expresionizmu sú výraz, nepokoj, nestabilnosť, antropomorfizmus. Expresionistické tvaroslovie sa prejavuje tiež novým spracovaním v prírode existujúcich tvarov (špirály, krivky, kryštály) alebo na seba upozorňuje v dielach, v ktorých sú expresívne hodnoty jednotlivých materiálov, napríklad tehál a skla, zdôraznené na vnútornom povrchu.

Expresionizmus vznikol na základe predpokladu, že budova môže vyjadriť konkrétnu ideu alebo myslenie, bez toho, aby využívala zaužívané architektonické prvky či štýly. Jeho schopnosť tvoriť dramatické gestá sa naplno prejavila krátko po 1. svetovej vojne, keď sa expresionizmus stal východiskom modernej architektúry.

Priemyselné stavby s nárokom na robustnosť s nedostatkom vzorov umožnili architektom pred r. 1914 prvýkrát experimentovať s dramatickými formami. Prvým príkladom bolo výnimočné spojenie vodárenskej veže s galériou práve od Hansa Poelziga, ktoré navrhol v Poznani v r. 1911. Povojnový expresionizmus si stanovil za cieľ „uchopiť fantáziu v snovom, v pôvodnom, vedomím ešte nezakalenom stave.“

Expresionizmus vo svojej najčistejšej podobe nehľadal žiadne zdôvodnenie myšlienky architekta, ktorá dávala budove tvar, na rozdiel od konštruktivizmu, ktorý sa usiloval vytvoriť novú estetiku založenú na strojoch a vede, či na rozdiel od funkcionalizmu, ktorý chcel prispôsobiť formy aktivitám a funkciám, na ktoré boli určené. V expresionizme neexistovali žiadne pevné pravidlá, i keď sa zdá, akoby sa expresionisti snažili odpútať od formálnych geometrických hraníc a obmedzení diktovaných príliš nepoddajnými stavebnými hmotami.

Budovy postavené Hansom Poelzigom v neskoršom období jeho kariéry boli navrhnuté v monumentálnom a akoby neoklasickom štýle, ktorý sa tešil veľkej obľube v nacistickom Nemecku.

• 1904 – dom na výstave úžitkového umenia vo Vroclave, dnes Poľsko (znaky anglického štýlu Arts and Crafts)
• 1906 – vlastný dom, Leerbeutel, pri Vroclave, Poľsko (znaky anglického štýlu Arts and Crafts)
• 1906 – evanjelický kostol, Maltsch, Sliezsko
• 1908 – štvorpodlažný bytový dom na Menzelstrasse, Breslau, Poľsko
• 1911 – vodná veža, Poznaň, Poľsko (zbúraná)
• 1911 – administratívna budova na Junkernstrasse, Breslau, Poľsko
• 1919 – divadlo Grosses Schauspielhaus, Berlín, Nemecko – jeden z najlepších príkladov expresionistickej architektúry, ktorá sa objavila v Nemecku pred 1. svetovou vojnou
• 1928 – budova I.G. Farben, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
• 1929 – budova rozhlasu v Berlíne, Nemecko

• Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda (1918 – 1939). ISBN 80-90-04836-6 Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1993, str. 47.
• Glancey, J.: Moderní architektura – nejvýznamnější světové stavby 20. století. ISBN 80-00-01304-5 Albatros, Praha 2004, str. 82, 333.
• Melvin, J.:...izmy – ako rozumieť architektúre. ISBN 80-80-85134-4 Slovart, Bratislava 2006, str. 98.
• Prinaová, F. – Demartánaová, E.: 1000 let architektury. ISBN 80-72-09838-1 Slovart, Praha 2006, str. 322, 323.
• Sharp, D.: 20th Century Architecture – a visual history. ISBN 18-64-70085-8 Lund Humphries, London 1991, str. 13, 44, 45, 46.
• http://www.archiplanet.org/wiki/Hans_Poelzig
• Budova I.G. Farben
• http://encyclopedia.jrank.org/Cambridge/entries/058/Hans-Poelzig.html
• http://www.greatbuildings.com/architects/Hans_Poelzig.html
• http://eng.archinform.net/arch/633.htm?scrwdt=1024
• http://mitpress.mit.edu/catalog/item/default.asp?ttype=2&tid=8261
• http://www.answers.com/topic/hans-poelzig

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hans Poelzig