Hamlet
Hamlet (angl. The Tragedy of Hamlet, Prince of Denmark, dosl. Tragédia o Hamletovi, princovi dánskom) je najznámejšou a najčastejšie citovanou divadelnou hrou anglického dramatika Williama Shakespearea.
Hamlet | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
The Tragedy of Hamlet, Prince of Denmark | |||||||
Vydanie knihy z roku 1604 | |||||||
| |||||||
Autor | William Shakespeare | ||||||
Pôvodný jazyk | angličtina | ||||||
Dátum 1. vydania originálu | 1603/1604 | ||||||
Literárny druh | dráma | ||||||
Literárny žáner | tragédia | ||||||
Slovenské vydania knihy | |||||||
| |||||||
Ďalšie odkazy | |||||||
Commons | Hamlet | ||||||
Odkaz na knihu | Elektronická verzia diela |
Hamlet patrí medzi najinscenovanejšie hry vo všetkých krajinách západnej kultúry a taktiež patrí medzi najprekladanejšie literárne diela na svete. Okrem iného je považovaný za akúsi skúšku ohňom pre vyspelosť herca. Zrejme najznámejšou scénou z hry je Hamletov monológ o zmysle života z tretieho dejstva, začínajúci otázkou „Byť, a či nebyť?“
Tragédia Hamlet má popredné miesto vo svetovej dráme, je to tragédia o hľadaní zmyslu ľudského života. Hamlet chce žiť čestne, spravodlivo, slobodne, statočne – ale žije vo svete, kde je podlosť, zlo a faloš. Preto hľadá zmysel, či je lepšie byť, či nebyť. Príde na to, že samovraždou sa nič nevyrieši – zlo ostane naďalej. Zostáva otázka, či je lepšie bojovať proti zlu na svete, alebo sa o to nezaujímať.
Námetom pre hru Hamlet sú dánske kroniky z 12. storočia.
Postavy
- Hamlet, syn zosnulého kráľa (taktiež Hamleta) a synovec Claudia
- Claudius, dánsky kráľ
- Gertrúda, dánska kráľovná, Claudiova manželka a Hamletova matka
- duch, duch Hamletovho otca
- Polónius, kráľovský radca
- Laertes, Polóniov syn
- Ofélia, Polóniova dcéra
- Horatio, Hamletov priateľ
- Hamletovi dávni priatelia:
- Rosencrantz
- Guildenstern
- členovia stráže
- Marcellus
- Bernardo
- Francisco
- dvaja hrobári
- Fortinbras, nórsky princ
- herci, dámy, páni, vojaci, námorníci, poslovia a ďalší
Dej
Dej sa odohráva v Dánsku na zámku Elsinor, kde po smrti kráľa Hamleta vládne jeho brat Claudius. Princ Hamlet, syn starého kráľa, sa vracia zo štúdia vo Wittenbergu a zistí, že kráľom sa stal jeho strýko Claudius, ktorý zabil jeho otca a vzal si jeho matku za ženu. Hamlet je nešťastný. Jeho priateľ Horatio a stráže na zámku ho upozornia, že na hradbách sa v noci zjavuje duch mŕtveho kráľa. Ten Hamletovi prezradí, že ho zavraždil Claudius, a žiada Hamleta, aby vraždu pomstil.
Hamlet uvažuje, či je svedectvo ducha vierohodné. Keď sa na dvore objaví skupina hercov, rozhodne sa, že Claudiovi nastraží pascu. Herci podľa jeho pokynov zahrajú príbeh o zavraždení kráľa a zvedení kráľovnej. Claudius v príbehu uvidí svoj vlastný čin vraždy a preruší predstavenie. V záujme bezpečnosti krajiny pošle Hamleta do Anglicka, kde ho majú tajne zabiť. Úklad sa však nepodarí a Hamlet sa vráti späť.
Hamlet mal milú Oféliu, dcéru kráľovského radcu Polonia. Po predstavení hercov Hamlet omylom Polonia zabije, keď on chcel tajne vypočuť jeho rozhovor s kráľovnou. Ofélia sa pomätie a utopí. Pochovávajú ju práve v deň, keď sa Hamlet vracia do Dánska. Hamlet na cintoríne stretne hrobárov, ktorí pre ňu kopú hrob, a potom podľa smútočného sprievodu zistí, že pochovávajú Oféliu.
Kráľ Claudius chce dať princa Hamleta opäť zabiť. Využije pritom Laerta, brata Ofélie. Claudius ho primäl, aby vyzval Hamleta na súboj, pričom Laertes má otrávený meč. Pre smädného je navyše pripravené otrávené víno.
Laertes Hamleta bodne, ale potom si nechtiac vymenia zbrane a Hamlet zasiahne Laerta. Kráľovná Gertrúda nevedomky vypije otrávené víno. Hamlet tesne pred smrťou zabije ešte Claudia. Laertes predtým, než umrie, povie Hamletovi, ako ho Claudius chcel otráviť.
Hamletov priateľ Horatio sa tiež chcel zabiť, ale umierajúci Hamlet ho presviedča, aby žil a mohol rozpovedať jeho príbeh.Slovenské preklady
- 1903 – Pavol Országh Hviezdoslav (s pomocou Ladislava Nádašiho-Jégého)[1]
- 1948, 1961 – Zora Jesenská
- 1973 – Jozef Kot
- 2006 – Ľubomír Feldek
Referencie
- BŽOCHOVÁ-WILD, Jana. Malé dejiny Hamleta. [s.l.] : Slovart, 2007. Dostupné online. ISBN 9788096919574. S. 115.