Cymbelin
Cymbelin alebo Cymbelín (angl. Cymbeline) je hra anglického dramatika Williama Shakespeara. Dej je založený na legende o keltskom kráľovi Cunobelinovi.[1]



Názov prvého fóliového vydania z roku 1623: The Tragedie of Cymbeline.
V hre sa objavuje príbeh stávky, ktorý je založený na žiarlivosti zúčastnených strán (Iachimo žiarli na Posthumov ideálny vzťah, Posthumus žiarli na vykonštruovaného soka Iachima). Druhý príbeh zrkadlí osud stratených synov a dedičov (Guideria a Arviragusa) kráľa Cymbelina. V treťom príbehu sa odohráva rímsko-britská vojna, ktorá končí víťazstvom Cymbelina a uzatvorením mieru medzi Britániou a Rímom. Komplikované vzťahy v závere Shakespeare ukočíruje do šťastného konca: otcovi sa vrátia jeho stratené deti, manželia si obnovia stratenú dôveru, Británia získa cenné víťazstvo, zajatci a nepriatelia získajú milosť, obnoví sa komunikácia medzi Britániou a Rímom.
Datácia vzniku: 1610
Texty: Prvé fólio: 1623
Miesto deja: Británia, Rím Doba deja: 33 pred Kr. – 2 po Kr. (v dobe narodenia Krista a zároveň v renesančnom Taliansku).
Reč: próza 15%, verš 85% (z toho rýmovaný verš 4%).
Obsadenie
- Cymbelin – kráľ Británie
- Guiderius – unesený syn kráľa, v prestrojení Polydor
- Arviragus – unesený syn kráľa, v prestrojení Cadwal
- Imogena – dcéra kráľa, v prezlečení Fidélio
- Kráľovná – Cymbelinová manželka, nevlastná matka Imogeny
- Cloten – kráľovnin syn
- Belarius – šľachtic na dvore kráľa Cymbelina
- Cornelius – dvorný lekár
- Posthumus Leonatus – chudobný šľachtic a Imogenin manžel
- Pisanio – jeho sluha
- Iachimo – Talian, patricij a dobrovoľník vo vojne proti Britom
- Lucius Caius – rímsky vyslanec, neskôr veliteľ rímskych vojsk
- Filario – Posthumov priateľ
sluhovia, šľachtici, väzenskí dozorcovia, duchovia rodiny Posthuma, Jupiter, priatelia Filaria, poslovia, hudobníci, rímska elita
Hlavné postavy
- Cymbelin – kráľ Británie postupne prichádza o deti. Synovia boli unesení, dcéra sa nevhodne vydala a z domáceho väzenia mizne. Po osobnej tragédii, pri ktorej absentovala manželská lojalita a po nezaplatení daní Rímu, ktorý Británii vyhlásil vojnu, víťazí na bojovom poli. Tu nečakane objaví svoje stratené deti. Uzavrie mier a obnoví priateľstvo oboch mocnosti.
- Imogena – kráľovská dedička, ktorá nenaplní otcovo prianie vziať si Clotena, zoberie si za manžela chudobného šľachtica s dobrou povesťou. Vzápätí musí čeliť nielen hnevu otca, ktorý ich rozdelí, ale i podlým zámerom odmietnutého Cloténa, kráľovnej i Iachimovi, ktorý sa ju snaží zdiskreditovať. Po úteku z domova stretáva svojich bratov. Nespoznáva mŕtveho Cloténa v šatách Posthuma a až po nekonečných peripetiách sa stretáva šťastne s celou svojou rodinou a manželom.
- Kráľovná – ambiciózna manželka a matka neúspešne bojuje v prostredí kráľovského dvora. Jej ambície sa nenapĺňajú, príde o syna a v žiali, na smrteľnej posteli, odkrýva svoje úmysly.
- Posthumus Leonatus – šľachtic bez rodinného zázemia a postavenia sa ožení s dedičkou trónu. Kráľ ho posiela do vyhnanstva, kde sa nezodpovedne zapletie do stávky, ktorú prehráva vďaka dôverčivosti a logickým i keď nepravdivým dôkazom. Sluhovi nariadi, aby usmrtil nevernú manželku a zúfalý bojuje na strane Britov, v prezlečení za Rimana. Vo väzení ho navštívia mŕtvi rodičia a bratia, ktorí obvinia Jupitera z nespravodlivého osudu. Namiesto popravy nachádza živú Imogenu, ktorá mu odpúšťa.
- Cloten – ohrdnutý a agresívny pytač, namiesto svojej pomsty nachádza smrť rukou Guideriusa
- Guiderius a Arviragus – unesení synovia, žijúci v lese 20 rokov s domnelými rodičmi, únoscami (Belarius a Eurifilo, pestúnka, vydávajúca sa za matku) a po úspešnom boji nachádzajú nielen svoj skutočný domov, ale i skutočného otca, sestru a postavenie.
- Belarius – šľachtic, ktorý čelil v minulosti vykonštruovaným obvineniam na dvore, vyhnanec, ktorý z pomsty uniesol kráľovských dedičov, adoptívny otec bojujúci na strane Britov.
Referencie
- HILSKÝ, Martin. Dílo. Vyd. 1. vyd. Praha: : Academia, 2011. ISBN 80-215-0010-7. S. 1375.
Literatúra
- SHAKESPEARE, William. Dílo. Překlad Martin Hilský. Vyd. 1. Praha: Academia, 2011. 1677 s. ISBN 978-80-200-1903-5, str. 1375 – 1422
- Alois Bejblík, Shakespearův svět, Praha 1979, 601/22/85.5 14/73 23-108-79