Gore Vidal
Gore Vidal, rodený Eugene Louis Vidal, (* 3. október 1925, West Point, New York – † 31. júl 2012, Los Angeles, Kalifornia) bol americký spisovateľ, scenárista a politik. Písal aj pod pseudonymami Edgar Box, Cameron Kay a Katherine Everard.[1] Veľmi otvorene hovoril o homosexualite i politike.
| Gore Vidal | |||
 Eugene Louis Vidal | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Pseudonym | Edgar Box, Cameron Kay, Katherine Everard | ||
| Narodenie | 3. október 1925 | ||
| West Point, New York, USA | |||
| Úmrtie | 31. júl 2012 (86 rokov) | ||
| Los Angeles, Kalifornia, USA | |||
| Národnosť | americká | ||
| Zamestnanie | americký spisovateľ, scenárista a politický aktivista | ||
| Partner | Howard Austen (*1950-†2003) | ||
| Dielo | |||
| Žánre | román, esej, dráma, kritika | ||
| Témy | homosexualita, politika, história | ||
| Literárne hnutie | postmodernizmus | ||
| Významné práce | Myra Breckinridge - román | ||
| Odkazy | |||
 | Gore Vidal (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Narodený ako Eugene Louis Vidal jr., bol známy svojimi esejami, románmi a divadelnými hrami hranými na Broadwayi. Ako verejnosti dobre známy intelektuál, bol populárny pre svoje patricijské maniere a vtipné aforizmy. Vidalov starý otec bol senátor Thomas Gore z Oklahomy.
Gore Vidal bol celoživotný demokrat, dvakrát vstúpil do politiky a činil sa ako politický komentátor. Viac bol známy svojimi esejami ako románmi. Písal pre „The Nation“, „New Statesman“, „New York Review of Books“ a „Esquire“. Vidalovým predmetom a témou bola Amerika a bol dlhodobým kritikom jej zahraničnej politiky. Portrétoval USA ako rozkladajúce sa impérium v období od 1980 do svojej smrti. Bol tiež dobre známy svojimi široko publikovanými spormi s rôznymi osobnosťami, napríklad s Normanom Mailerom, Williamom Buckleyom a Trumanom Capotem.
Jeho najpozoruhodnejší román je Myra Breckinridge. Najznámejšie historické romány sú Julian, Burr a Lincoln. Jeho tretí román The City and the Pillar (1948) pobúril konzervatívnych kritikov ako jeden z prvých amerických románov, ktorý predstavil problém homosexuality. Vidal zamietol termíny „homosexuál“ a „heterosexuál“ ako nesprávne, tvrdil, že väčšina indivíduí má potenciál byť pansexuálmi[2]. V scenári jeho epickej historickej drámy Ben-Hur (1959) sa objavil termín „gay sub-plot“, čo sa dá preložiť ako „homosexuálna vedľajšia zápletka“. Dielo Ben-Hur vyhralo cenu Academy Award for Best Picture.
V čase svojej smrti bol Vidal posledným z generácie amerických spisovateľov – prozaikov, ktorí slúžili v druhej svetovej vojne. Do tejto generácie sa obvykle zaraďujú Jerome David Salinger, Kurt Vonnegut, Norman Mailer a Joseph Heller. Možno slávny pre svoj žieravý humor, bol Vidal považovaný za odpoveď 20. storočia Oscarovi Wildovi.
Život
Mladosť
Vidal sa narodil ako Eugene Louis Vidal vo West Point, New York, ako jediné dieťa Eugene Luthera Vidala a Niny Goreovej (1903–1978). Stredné meno Louis bolo nedorozumením zo strany otca, ktorý si nevedel spomenúť, ako sa sám volá, ako Gore Vidal vysvetlil vo svojich memoároch „Palimpsest.“ Keď mal štrnásť rokov, na konfirmácii dostal krstné meno Luther, čo bolo správne stredné meno jeho otca.
Narodil sa v Cadet Hospital pri United States Military Academy (West Point), kde jeho otec v hodnosti poručík bol prvým leteckým inštruktorom. Budúci spisovateľ nebol pokrstený až do januára 1939, ako sám spomenul v jednom rozhovore. Konfirmovaný bol v episkopálnej cirkvi vo Washingtonskej katedrále ako Eugene Luther Gore Vidal. V roku 1941 si Vidal už písal obidve mená aj priezviská, keďže potreboval ostré, dôležité meno, keď ašpiroval na kariéru spisovateľa či politického lídra (podľa vlastného vyjadrenia).
Vidalov otec slúžil ako riaditeľ Commerce Department's Bureau of Air Commerce (1933–1937) v Rooseveltovej administratíve, kde bol jedným z prvých leteckých inštruktorov a bol veľkou životnou láskou Amelie Earhartovej (pilotka a spisovateľka). V rokoch 1920 - 1930 bol spoluzakladateľom troch amerických leteckých spoločností: „Ludington Line“, „Eastern Airlines“, „Transcontinental Air Transport“ (TAT), ktorá sa stala TWA, a „Northeast Airlines“, ktorú založil s Earhartovou, takisto ako „Boston and Maine Railroad“. Vidal starší sa zúčastnil na LOH 1920 a 1924 (siedmy v desaťboji, v päťboji bol US-coachom mužstva).
Vidalova matka bola členkou divadelnej spoločnosti a mala debut na Broadwayi v hre „Sign of the Leopard“ v 1928. Vydala sa za Vidala st. v 1922 a rozviedla v 1935. Nasledovali dve manželstvá s Hughom D. Auchinclossom, neskorším nevlastným otcom Jacqueline Kennedy Onassis a mala dlhú aféru s hercom Clarkom Gableom. Ako Nina Auchincloss alternovala delegáta v roku 1940 na Democratic National Convention (zasadanie demokratickej strany).
Vidal mal polovičných súrodencov z neskorších manželstiev jeho rodičov: Vance Vidal, Valerie Vidal, Thomas Gore Auchincloss a Nina Gore Auchincloss a štyroch nevlastných bratov z matkinej strany a z tretieho manželstva s generálom Robertom Oldsom, generálom letectva, ktorý zahynul v roku 1943, desať mesiacov po sobáši. Vidal mal viacerých synovcov vrátane Burra Steersa, spisovateľa a filmového režiséra a maliara Hugha Auchincloss Steersa (1963–1995).
Vidal odišiel do Washington, D.C., kde nastúpil na Sidwell Friends School a potom „St. Albans School“. Odkedy senátor Gore oslepol, jeho vnuk mu často robil spoločnosť. Senátorov izolacionizmus prispel k vytvoreniu politickej filozofie jeho vnuka, ktorou je kritika zahraničnej a domácej politiky zatienenej americkým imperializmom. Gore Vidal nastúpil do St. Albans v 1939, ale opustil ho, aby študoval vo Francúzsku. No po vypuknutí druhej svetovej vojny sa vrátil a študoval v Los Alamos Ranch School v 1940, neskôr prešiel do Phillips Exeter Academy v Exeter, New Hampshire. Roy Hattersley o tom napísal: "z dôvodov, ktoré nikdy nevysvetlil, nešiel do Harvardu, Yale alebo Princetonu s inými členmi jeho sociálnej triedy ".
Čoskoro nastúpil do armády. Stal sa práporčíkom na lodi v F.S. 35th, ktorá kotvila pri Dutch Harbor. Po troch rokoch dostal artritídu.
Kariéra spisovateľa
Vidal začal písať v 1946, keď mal 21 rokov. Jeho prvým dielom bol vojnový román „Williwaw“, ktorý bol založený na téme jeho služby v Alaskan Harbor počas druhej svetovej vojny. Román s úspechom uverejnil v 1948 a vzbudil pozornosť hlavne kvôli téme homosexuality. Venoval ho J.T. O desaťročie neskôr, po rozruchu okolo identity J.T., Vidal potvrdil, že to boli iniciály jeho lásky zo St. Albans James "Jimmy" Trimble III, zabitého v bitke o Iwo Jimu v marci 1945. Vidal neskôr povedal, že Trimble bol jedinou osobou, ktorú kedy ľúbil.
Vidal písal okrem románov hry, filmové scenáre a televízne seriály. Dve hry - „The Best Man“ (1960) a „Visit to a Small Planet“ (1955), boli hrané na Broadwayi a úspešne sfilmované. Dve skoršie TV-hry boli „A Sense of Justice“ (1955) a „Honor“.
V 60. rokoch napísal tri romány. Prvý, „Julian“ (1964) pojednáva o rímskom cisárovi Juliánovi Apostatovi a druhý „Washington D.C.“ (1967) sa zameral na politický klan počas prezidentovania Franklina D. Roosevelta. Tretí román je satirická transsexuálna komédia „Myra Breckinridge“ (1968), variácia na Vidalove témy sexu, genderu a populárnej kultúry.
Vidal písal aj eseje, v ktorých sa sústreďoval na politikov americkej histórie, napríklad „Burr“ (1973), 1876 (1976), „Lincoln“ (1984), „Empire“ (1987), „Hollywood“ (1990), „The Golden Age“ (2000). Iné tituly venoval antickému svetu, napríklad „Creation“, (1981).
Písal tiež satirické komédie, napríklad „Myron“ (1974, sequel ku Myra Breckinridge), „Kalki“ (1978), „Duluth“ (1983), Live from Golgotha: The Gospel according to Gore Vidal (1992) a The Smithsonian Institution (1998).
Politické aktivity a názory
Okrem jeho starého otca politika mal Vidal spojenie s Demokratickou stranou: jeho matka Nina bola vydatá za Hugha Auchinclossa,jr. prastrýka Jacqueline Bouvier Kennedyovej. On sám bol piatym synovcom Jimmyho Cartera[chýba zdroj]. Z toho vyplýva, že Vidal bol vzdialeným bratrancom senátora Ala Goreho.
V roku 1960 bol neúspešným kandidátom Demokratickej strany do Kongresu. Voľby stratil u voličov v tradične republikánskom volebnom dištrikte v „Hudson River“. Medzi jeho podporovateľov patrila Eleanor Rooseveltová, Paul Newman a Joanne Woodwardová, neskorší dlhoroční Vidalovi priatelia.
Medzi 1970 a 1972 bol jedným z predstaviteľov People's Party. V 1971 napísal článok v časopise Esquire, v ktorom obhajoval advokáta amerických spotrebiteľov Ralpha Nadera pred prezidentom počas prezidentskej volebnej kampane.
Vyjadril sa, že prezident Roosevelt svojvoľne provokoval Japoncov k útoku na Pearl Harbor, aby uľahčil americký vstup do svetovej vojny. Počas intervjú v 2005 nazvanom Why We Fight, Vidal povedal, že počas posledných mesiacov druhej svetovej vojny sa Japonci skúšali vzdať Američanom, bezúspešne. Povedal: "They were trying to surrender all that summer, but Truman wouldn't listen, because Truman wanted to drop the bombs." Keď sa novinár spýtal prečo, Vidal odpovedal: "To show off. To frighten Stalin. To change the balance of power in the world. To declare war on communism. Perhaps we were starting a pre-emptive world war."
Vidal komunikoval s teroristom Timothy McVeighom vo väzení a zistil, že tento zaútočil na federálnu budovu v Oklahoma City ako odpoveď za úlohu FBI v masakri pri Waco v Texase a pri incidente v Ruby Ridge v roku 1992.
Vidal bol členom výboru pre dohľad The World Can't Wait, ľavicovej organizácie, ktorá chcela zamietnuť Bushov vládny program a obhajoval impeachement Georga W. Busha za vojnové zločiny.
V roku 1977 bol jedným z 34 osobností, ktoré podpísali otvorený list nemeckému kancelárovi Helmutovi Kohlovi, publikovanému v novinách Herald Tribune, v ktorom protestovali proti hnutiu scientologistov v Nemecku. Vidal bol veľmi kritický voči tomuto hnutiu.
Kritika Bushovej administrácie
Vidal bol silno kritický proti Bushovmu vládnutiu, raz ho popísal ako "the stupidest man in the United States" a počítal jeho vládu za jednu z tých, čo majú najexpanzívnejšiu politickú agendu. Vyjadril názor na roky Bushovej administrácie v zmysle, že chcel získať kontrolu nad ropou v strednej Ázii potom, ako získali skutočnú kontrolu nad ropou z Perzského zálivu v 1991.
O konšpiračných teóriách okolo útoku na Dvojičky 11. septembra 2001 Vidal povedal v máji 2007: „I'm not a conspiracy theorist, I'm a conspiracy analyst. Everything the Bushites touch is screwed up. They could never have pulled off 9/11, even if they wanted to. Even if they longed to. They could step aside, though, or just go out to lunch while these terrible things were happening to the nation. I believe that of them.“
Filmové aktivity
V 60. rokoch 20. storočia Vidal odcestoval do Talianska, kde dostal úlohu - cameo - vo Felliniho filme Roma.
V roku 1992 sa objavil vo filme „Bob Roberts“ spolu s Timom Robbinsom. Hral aj vo filmoch svojho synovca Burra Steersa, ktorý ich režíroval. V roku 2005 sa objavil v "Trailer for the Remake of Gore Vidal's Caligula" videohre, ktorá bola uvedená na „Benátskom Biennale“ a je v zbierke Guggenheimovho múzea.
Vidal daboval Simpsonovcov a „Family Guy“ a objavil sa v Da Ali G Show, kde si ho Ali G pomýlil s Vidalom Sassoonom (kaderník, módna značka). Na jeseň 2009 hral v Brechtovej hre „Matka Guráž“ v Royal National Theatre.
Vidal bol spodobený ako dieťa v „Amelia“ (2009) kanadským hercom Williamom Cuddym a ako mladík v „Infamous“ (2006), čo bol príbeh Trumana Capoteho, americkým hercom Michaelom Panesom.
Dramatická tvorba
V 1956, Vidal sa dal najať ako scenárista pre Metro-Goldwyn-Mayer. V roku 1959 potreboval režisér William Wyler scenáristov, aby prepísali scenár „Ben-Hura“, ktorý pôvodne napísal Karl Tunberg. Vidal spolupracoval s Christopherom Fryom, prepracovali hru s podmienkou, že „MGM“ ich uvoľní predčasne o dva roky. Úver na film skomplikovala smrť producenta Sama Zimbalista. Zväz scenáristov sa rozhodol zamietnuť kredit pre pozostalých tvorcov Vidala a Frya. Toto rozhodnutie bolo založené na WGA kreditnom systéme, ktorý favorizoval originálnych autorov. Vidal neskôr vložil do dokumentárneho filmu „The Celluloid Closet“ vysvetlenie animozity medzi Ben-Hurom a Messalou, kde pridal homosexuálny subtext poukazujúci na to, že títo dvaja majú vzťah, ale herec Charlton Heston (predstaviteľ Ben-Hura) bol nevidiaci. Heston odmnietol tvrdenie, že Vidal významne prispel k tvorbe scenára. Vidal odsúdil Hestona, že je chorobný klamár a zlý herec.
Dve hry, „The Best Man“ (1960) a „Visit to a Small planet“ (1955), boli obidve úspešne sfilmované. Vidal sa príležitostne vracal k písaniu pre film a televíziu, vrátane televízneho filmu „Billy the Kid“ s Valom Kilmerom a minisérie „Lincoln“.
Vidal tiež napísal pôvodnú pracovnú verziu kontroverzného filmu „Caligula“, ale neskôr zrušil názov, keď režisér Tinto Brass a herec Malcolm McDowell prepísali scenár, významne zmeniac zvuk a námet. Producenti sa neskôr pokúsili zachrániť niektoré Vidalove predstavy vo filmovej postprodukcii.
Dielo
- Williwaw (1946) ISBN 0-226-85585-6
- In a Yellow Wood (1947)
- The City and the Pillar (1948) ISBN 1-4000-3037-4
- The Season of Comfort (1949) ISBN 0-233-98971-4
- A Search for the King (1950) ISBN 0-345-25455-4
- Dark Green, Bright Red (1950) ISBN 0-233-98913-7 (veštba štátneho prevratu v Guatemale v 1954, pozri "In the Lair of the Octopus" Dreaming War)
- A Star's Progress (aka Cry Shame!) (1950) pod pseudonymom Katherine Everard
- The Judgment of Paris (1952) ISBN 0-345-33458-2
- Death in the Fifth Position (1952) pod pseudonymom Edgar Box
- Thieves Fall Out (1953) pod pseudonymom Cameron Kay
- Death Before Bedtime (1953) pod pseudonymom Edgar Box
- Death Likes It Hot (1954) pod pseudonymom Edgar Box
- Messiah (1954) ISBN 0-14-118039-0
- A Thirsty Evil (1956) (poviedky)
- Julian (1964) ISBN 0-375-72706-X
- Washington, D.C. (1967) ISBN 0-316-90257-8
- Myra Breckinridge (1968) ISBN 1-125-97948-8
- Two Sisters (1970) ISBN 0-434-82958-7
- Burr (1973) ISBN 0-375-70873-1
- Myron (1974) ISBN 0-586-04300-4
- 1876 (1976) ISBN 0-375-70872-3
- Kalki (1978) ISBN 0-14-118037-4
- Creation (1981) ISBN 0-349-10475-1
- Duluth (1983) ISBN 0-394-52738-0
- Lincoln (1984) ISBN 0-375-70876-6
- Empire (1987) ISBN 0-375-70874-X
- Hollywood (1990) ISBN 0-375-70875-8
- Live from Golgotha: The Gospel according to Gore Vidal (1992) ISBN 0-14-023119-6
- The Smithsonian Institution (1998) ISBN 0-375-50121-5
- The Golden Age (2000) ISBN 0-375-72481-8
- Clouds and Eclipses: The Collected Short Stories (2006) (poviedky, tie isté ako v A Thirsty Evil (1956), s jednou vopred nezverejnenou poviedkou - Clouds and Eclipses)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gore Vidal na anglickej Wikipédii.