Kurt Vonnegut

Kurt Vonnegut Jr. sa narodil v Indianapolise, v americkom štáte Indiana do nemecko-americkej rodiny. Jeho otec Kurt Vonnegut Sr. a taktiež aj starý otec boli poprednými architektmi, ktorí navrhli viacero známych budov v Indianapolise. V roku 1913 sa Kurt Sr. oženil s krásnou a vzdelanou Edith Lieberovou, ktorá bola dcérou bohatého pivovarníka a ako jeho jediné dieťa aj priamou dedičkou rodinného majetku. Kurt Jr. mal dvoch starších súrodencov sestru Alice a brata Bernarda. Korene Vonnegutovej rodiny siahajú do Nemecka avšak v dobe kedy protinemecký postoj ovládol Spojené štáty, sa rodičia rozhodli neviesť svoje deti k nemeckej kultúre a tradíciám. Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch mala za následok, že rodina prišla o všetko bohatstvo vrátane vlastného domu. Vonnegutov otec nemal dostatok zákaziek a prohibícia spôsobila stratu majetku, ktorý mal pripadnúť Edith.[1] Kurt Sr. začal trpieť depresiami a Edith sa stala závislou na alkohole a drogách.[2] Kurt Jr. a jeho o 7 rokov starší brat Bernard boli rivalmi už od malička. Bernard bol nadaný pre matematiku a stal sa miláčikom celej rodiny, svoju popularitu dával mladšiemu Kurtovi často pocítiť. Neskôr sa stal uznávaným vedcom v oblasti klimatológie.[3]

V roku 1943 sa prihlásil do armády, prvý rok strávil vo výcvikovom tábore, po ktorom dostal príkaz na štúdium strojného inžinierstva na univerzitách Carniege Mellon a na univerzite v Tennessee. Neskôr ho presunuli do výcvikového tábora Atterbury, neďaleko jeho rodného mesta Indianapolis.[1] Keď sa vrátil na pár dní domov, kde chcel prekvapiť rodičov na Deň matiek, našiel svoju matku mŕtvu po tom, ako spáchala samovraždu predávkovaním sa. Z jej smrti sa nikdy nedokázal úplne spamätať. Z armády ho neskôr poslali do Francúzska, na miesto kde sa už nebojovalo ale pár dní po príchode Vonnegutovej jednotky ich zajali vojaci nemeckej armády. Kurt spolu s ďalšími takmer 15 000 vojakmi boli transportovaní do Drážďan.[3] Tu sa 13. februára 1945 stali svedkami bombardovania mesta britskou a americkou armádou, pri ktorom zahynulo približne 35 000 ľudí a väčšina mesta bola zničená.[4] Skupina zajatcov vrátane Kurta Vonneguta prežila vďaka náhode. Počas bombardovania sa nachádzali v podzemí, v pôvodnom sklade mäsa, čo im zachránilo život. Nasledujúcich šesť týždňov po nálete bol Vonnegut spolu s ostatnými zajatcami poverený odstraňovaním a pálením tiel. Tieto zážitky sa doživotne podpísali na jeho psychike.[3]

Po návrate z vojny sa Vonnegut dal na štúdium antropológie na University of Chicago a oženil so svojou láskou z detsva Jane Marie Coxovou. Popri štúdiu pracoval ako policajný reportér pre Chicago City News Bureau. Na univerzite titul nezískal keď komisia ohodnotila jeho záverečnú prácu ako neprofesionálnu.[1] Kurt s Jane mali tri deti, syna Marka a dve dcéry Edith a Nannette.[5]

Jeho prvý román Mechanický klavír bol vydaný v roku 1952. V románe zobrazuje fiktívne mesto Ilium, ktoré je rozdelené medzi odborníkov, dôležitých ľudí a utláčaných ľudí, ktorí žijú na druhej strane rieky. Dej románu sa odohráva v nešpecifikovanom období ale nie vzdialeného od súčasnosti. Hlavná postava Paul Proteus je znechutený povinnosťami vedúceho prác v Ilium, žije vo svete ovládanom superpočítačom. Nič ho nerobí šťastným. Paul protestuje proti automatizácii moderného sveta a musí čeliť rozhodnutiu či sa prispôsobí alebo sa odcudzí.[10] Román predstavuje svet budúcnosti, v ktorom počítače a ďalšie vedecké stroje nahradili ľudí, ktorí sú úplne zbytoční. Postavy vedú nudné a nešťastné životy, začínajú sa búriť a ničiť stroje čoskoro si ale uvedomia, že už nie sú schopní prežiť bez nich.[11]

Jeho ďalší román The Sirens of Titan (1959) je vedecko-fantastický a predstavuje dejiny ľudstva ako mimozemskú nehodu, a zaoberá sa myšlienkami slobodnej vôle. Román je únikom od vážnej prózy, a preto je plný laserových zbraní, vesmírnych psov a armád robotov zla.[11]

V roku 1961 bolo vydané jeho ďalšie dielo Matka noc. Je to experimentálny špionážny román, autor pokračuje v odklonení od vážnej prózy, podobne ako v prípade The Sirens of Titan. V diele po prvýkrát použil teraz už typický štýl krátkych viet, niekedy len jedno slovo ako vetu.[11]

V Cat's Cradle (1963) Vonnegut zosmiešňuje náboženstvo aj vedu, ktoré sú podľa neho zneužité ľuďmi na získanie moci, ktorá vedie k chaosu medzi tým čo je skutočné a čo je klam, sebeckosť ľudí spôsobí koniec sveta.[10] Cat's Cradle a The Sirens of Titan uviedli do literatúry vedecko-fantastický žáner ako žáner, ktorý sa môže zaoberať vážnymi spoločenskými problémami.[12]

God Bless You, Mr. Rosewater (1965) je moderná satira americkej spoločnosti, ktorá rozpráva príbeh milionára, ktorý sa rozhodol spasiť svet rozdávaním štedrých almužien. Jeho rodina sa s tým však nedokáže zmieriť, a tak si najme psychiatra, ktorý ho má prehlásiť za šialenca a ako šialenec je nebezpečný spoločnosti.[13] Vonnegutov tragikomický pohľad na Ameriku je, že krajina trpí kvôli rozpadu a plytvaniu a hlúposti.[14]

Najdôležitejším románom Kurta Vonneguta je Bitúnok č. 5 (1969), ktorý mal silný vplyv na americkú beletriu v sedemdesiatych rokoch. Je to postmodernistický protivojnový román. Bill Pilgrim je autobiografickou postavou, v románe zobrazuje skúsenosti z bombardovania v Drážďanoch.[11]

Medzi ďalšie Vonnegutove romány patria Raňajky šampiónov (1973), kde stvárnil svoje alter ego, spisovateľa vedecko-fantastickej literatúry, ktorého inšpirácia je nevyčerpateľná.[15]

Slapstick (1976), ide o autobiografický príbeh starého kráľa Manthattanu a posledného prezidenta USA. Po tom, ako sa mocnosti sveta rozpadli po vypuknutí pandémie a občianskej vojny, sa presťahoval z Bieleho domu do New Yorku a začal písať svoje pamäti[16]

Jailbird, bol vydaný v roku 1979 a sústredí sa na hlavnú postavu, Waltera Starbucna, ktorý je po rokoch prepustený z väzenia a snaží sa zmeniť svoj život.[17]

Ostré očko (1982) hovorí o človeku, ktorý v detstve omylom zastrelil tehotnú ženu. Táto udalosť ho prenasleduje celý život.[18] Diela sú autobiografické ale bez hlbšej historickej váhy jeho predošlých diel.[10] Autor sa odvracia od experimentálnych prvkov, stále používa čierny humor ale je jemnejší a menej bolestivý.[11]

V románe Galapágy (1985) autor naznačuje, že človek je príliš pomätený na to, aby sa dal zachrániť z jeho vlastnej záhuby a zvieratá vedú šťastnejší život[14], silnejúci pesimistický tón jeho prózy, ktorý je sotva zmiernený čiernym humorom je znázornený práve v románe Galapágy.[10]

Bluebeard bol vydaný v roku 1987, v tomto románe vedľajšia postava z predchádzajúceho diela sa objavuje v tomto románe.[14]

Hocus Pocus zobrazuje príbeh človeka, s ktorým sa osud kruto hrá, vyšiel v roku 1990. Autor je verný experimentálnemu štýlu písania, príbeh rozčleňuje do krátkych útržkov.[19] Jeho zdanlivo naivná literárna tvorba je žiadaná medzi čitateľmi, a pritom spĺňa dômyselnú úlohu, ktorou je podávať jeho trpký odkaz viac odľahčene.[14]

Jeho posledným románom mal byť Časotrasenie vydaný v roku 1997, postavy sú nútené prežiť posledné roky života bez toho, aby mohli niečo zmeniť, aby dospeli do bodu keď vesmír obnoví pôsobenie slobodnej vôle[20], napriek tomu mu v roku 1999 vyšla kniha God Bless You, Dr. Kevorkian[10], autor vedie rozhovory s Isaacom Newtnom, Williamom Shakespearom, a mnohými ďalšími. Témy, ktorými sa zaoberajú sú napríklad posmrtný život, genocída a ďalšie.[21]

Krátke poviedky sú v zbierke Canary in a Cat House, Welcome to the Monkey House (1968) a tiež Bagombo Snuff Box (1999), obsahuje 23 poviedok, ktoré sa ešte knižne neobjavili, ďalej Look at the Birdie (2009), While Mortals Sleep (2011) a Sucker´s Portfolio v roku 2013.

Vonnegut vydal aj hru Happy Birthday, Wanda June v roku 1971, a televíznu hru Between Time and Timbuktu: Or, Prometheus-5, a Space Fantasy v roku 1972.

Taktiež vydal aj zbierky esejí Wampeters, Forma and Grandfalloons: Options v roku 1974, Palm Sunday: An Autobiographical Collage of the 1982 vydanú v roku 1991, a tiež Fates Worse than Death v 1991.[10] Medzi jeho najnovšie zbierky patrí A Man Without a Country (2005) a Armageddon in Retrospect v roku 2008.[5]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurt Vonnegut

• Allen, Rodney William(ed).1988. Conversation with Kurt Vonnegut. USA: University Press of Mississippi. ISBN 0-87805-358-1
• Anderson et al. 2008. Encyclopedia of American Literatue 1607 – To the Present. 2 nd ed. New York: Infobase Publishing. ISBN 978-1-4381-0992-3
• High, P. 2000. An Outline of American Literature. New York: Longman Inc. ISBN 0-582-74502-0
• Stringer, J., and J. Sutherland. 1996. The Oxford Companion to Twentieth-Centruy Literare in English. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-212271-1
• Wagner, Hans P. 2010. A History of British, Irish and American Literature. 2 nd edn. Berlin: Wissenschaflicher Verlag Tier. ISBN 978-3884764107

Literárny portál