Goethit
Goethit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky oxo-hydroxid železitý - FeO(OH).
| Goethit | |||
| FeO(OH) | |||
 | |||
| Všeobecné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Objaviteľ | Johann Georg Lenz (1806) | ||
| Pôvod názvu | podľa Johanna Wolfganga Goetheho, nemeckého spisovateľa | ||
Typová lokalita
| |||
| Klasifikácia | |||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Strunzova klasifikácia | IV/F.06 (8.vyd.) 4.FD.10 (9.vyd.) | ||
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 4.FD.10 (10.vyd.) | ||
| Danaova klasifikácia | 6.1.1.2 (8.vyd.) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | Rombická sústava | ||
| Bodová grupa | mmm | ||
| Mriežkové param. | a = 4,608 Å b = 9,956 Å c = 3,0215 Å V = 138,62 Å3 Z = 4 | ||
| Habitus | masívny, zemitý, hviezdicovo usporiadané kryštálové drúzy | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Priesvitnosť | opakný | ||
| Farba(y) | hnedá, červenohnedá, žltohnedá | ||
| Vryp | žltohnedý | ||
| Lesk | diamantový | ||
| Tvrdosť (Mohs) | 5 – 5,5 | ||
| Hustota | 4,27 – 4,29 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | dokonalá podľa {010}, dobrá podľa {100} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
| Optické dáta | |||
| Index lomu dvojosový minerál | nα = 2,260 – 2,275 nβ = 2,393 – 2,409 nγ = 2,393 – 2,409 | ||
| Dvojlom | δ = 0,133 – 0,134 | ||
| 2V | 20 ° (vypočítaný) | ||
Odrazivosť na vzduchu
| |||
| Odrody a variety | |||
| odroda so zvýšeným obsahom Al | |||
| Zoznam minerálov Goethit na mindat.org Goethit na Commons | |||
| |||
Charakteristika
Tento minerál sa najčastejšie vyskytuje v podobe vertikálne ryhovaných prizmatických kryštálov, častejšie však máva celistvý, hroznovitý alebo zemitý habitus. Má hnedočiernu alebo červenkastú až žltkastú farbu, oranžový až hnedastý vryp. Goethit je nepriehľadný. Na kryštálových plochách má diamantový lesk, inak je matný.
Vznik
Vzniká oxidáciou rúd bohatých na železo.
Poznávanie
Goethit prejavuje po zohriatí oxidačné vlastnosti.
Výskyty na Slovensku
V zvislých krasových jaskyniach (priepasťach) Slovenského krasu, najčastejšie v rôznych výklenkoch stien, sa relatívne hojne vyskytujú sférické útvary goethitu centimetrového rádu (bežne 2-3 cm). Podľa niektorých teórií vznikli v období humídnej (teplejšej, vlhšej) klímy v pôde, resp. v kôrach zvetrávania za účasti vody, humínových kyselín a pravdepodobne aj rôznych mikroorganizmov. V jaskyniach sa ocitli sekundárne, pravdepodobne splavením.
Pozri aj
Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Goethit na www.mindat.org