Geto

Getto je časť mesta, väčšinou vykázaná majoritou obyvateľstva tej ktorej minorite, teda miesto kde žijú ľudia rovnakého náboženského, národného alebo rasového pôvodu a podobne, a to buď dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Termín sa začal používať v súvislosti s benátskym getom, kde museli žiť miestni Židia.

Židovské getá začali vznikať v stredoveku, a to najmä pri sídlach panovníkov a v mestách, v ktorých malo sídlo biskupstvo. Jedno z najväčších vzniklo v Ríme v roku 1556. V stredoveku vznikali aj v Uhorsku, vrátane Slovenska. Na Slovensku bolo najznámejšie židovské geto v Bratislave. Getá mali samosprávu, obyvatelia ich mohli opustiť len vo vymedzenom čase.

Počas druhej svetovej vojny zriadili nacisti getá na základe rasových teórií v mnohých krajinách. Na Slovensku sa počas 2. svetovej vojny plánovalo zriadenie get v okrajových častiach Bratislavy, Nitry, Topoľčian, Vrbového, Nového Mesta nad Váhom, Žiliny, Liptovského Mikuláša, Spišskej Novej Vsi, Prešova, Bardejova, Sabinova, Humenného, Stropkova a Michaloviec. Hoci niektorí Židia boli násilne presťahovaní na tieto územia na jeseň 1941, k vybudovaniu get nedošlo, pretože väčšina slovenských židov bola deportovaná do koncentračných táborov na Slovensku v Poľsku alebo inde v zahraničí.