George Boole

Od svojho otca dostal základy vzdelania v matematike, jazyky študoval sám (od svojich 14 rokov ovládal gréčtinu, francúzštinu a nemčinu). Od svojich 15 rokov sa živil vyučovaním, pomáhal v knižnici. Ako samouk študoval diela Newtona, Lagrangea a ďalších. Stal sa knihovníkom vo vedeckom ústave, tým získal prístup k publikáciám Royal Society a mohol sledovať aktuálnu vedeckú problematiku a zapojiť sa do jej riešenia. Prvú vedeckú prácu napísal už v roku 1835. Najprv sa zaujímal o diferenciálne rovnice, vložil do ich riešenia operátory. V dielach zverejnených v rokoch 1841-1843 rozvinul štúdium invariantov lineárnych transformácií, v roku 1844 bol vyznamenaný kráľovskou medailou za práce o operátoroch v analýze. V roku 1849 začal učiť ako profesor na novozaloženej Queen´s College v írskom Corku, aj keď nemal univerzitné vzdelanie.

Boole vydal spis Matematická analýza logiky (1847), kde ukazoval, že logika by mala byť súčasťou matematiky, pretože môže mať svoj vzorec ako algebra. Publikoval tiež práce o kvaterniónoch a po roku 1850 prešiel k problematike teórie pravdepodobnosti, a to v súvislosti s algebraizáciou logiky. Okolo roku 1854 uverejnil svoju prácu: The Calculus of Logic v ktorej matematizoval logiku, formuloval axiómy a dal jej zákonom algebraickú formu. Booleova algebra a funkcie sa neskôr stali hlavným matematickým aparátom pri vývoji logiky a jej využitia v praxi. Princípy Booleovej algebry boli implementované do elektronických obvodov (v r. 1937 – Claudom Shanonnom). Tento spôsob sa nakoniec v roku 1950 stal štandardom v elektrotechnike.

Boole ako prvý úspešne zvládol program G. W. Leibniza z konca 17. storočia – vytvoriť symbolický vzorec, ktorý by nahradil (a zároveň kontroloval) usudzovanie. Jeho pôvodné spracovanie algebry logiky bolo však ešte príliš viazané na číselnú algebru a analýzu. Boole sa snažil interpretovať v logike i operácie odčítania a delenia, rozvoja logickej funkcie v nekonečné rady, tzv. neurčité výrazy 0:0 a pod. Neskorší autori nahradili jadro tejto algebry lepšou voľbou základných operácií. V dnešnom poňatí ju spracoval E. Schröder na konci 19. storočia, nazval ju preto právom Booleovým menom. V roku 1857 bol Boole zvolený za člena Royal Society. Zomrel ako 49 ročný po ťažkom prechladnutí. Bol jednou z prvých obetí homeopatie (liečiť podobné podobným), keď jeho manželka liečila jeho prechladnutie oblievaním studenou vodou.

• George Boole