Myseľ
Myseľ je subjekt, ktorý vníma, myslí, má svoje predstavy, cíti a pod. prípadne súbor predstavovania, vnímania a pod. Myseľ je entita tematizovaná v súčasnosti najmä v rámci filozofie mysle.
Pojem mysle sa začal používať v anglickom empirizme namiesto pojmu duše.
Význam termínu myseľ prešiel vývinom: na konci 18. stor. sa myseľ chápala ako vnútorný duševný život vôbec resp. totalita zmyslových alebo iba duchovných pocitov. Vo filozofickom slovníku myseľ chápu ako najužšiu jednotu a celkovosť duchovného 'a' zmyslového citového života. V psychológii používame termín vedomie.[1]
Názory na myseľ
Myseľ je podľa Condillaca súbor pocitov.[2]
Myseľ je podľa Descarta netelesná podstata, ktorá je odlišná od materiálnej alebo telesnej podstaty. Vlastnosťou mysle ako mysliacej substancie je vedomie. Myseľ telom priamo pohybuje a telo priamo prežíva.[2]
Myseľ je podľa Huma súbor dojmov.[2]
Myseľ v joge zahrnuje (podobne ako telo) homeostatický mechanizmus, ktorý zabezpečuje vyváženú integrálnu činnosť (samádhi) aj pri pôsobení normálnych vonkajších a vnútorných stimulov.[2]
Pataňdžali tvrdil, že myseľ tvorí jednotu s telom.[2]
Zdroje
- Filosofický slovník (vyd. W. Brugger et al.): Praha, Naše vojsko 1994. 640 s.
- Myseľ - názory na ňu z FILITu.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
