Futurológia

Futurológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom a skúmaním budúcnosti. Vytvára transdisciplinárny priestor, ktorý umožňuje konštruovanie alternatívnych scenárov možného budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie. Umožňuje zároveň prekročenie obmedzení daných špecializáciou jednotlivých vedných odborov a integráciu poznatkov rôznych vedných odborov navzájom, ako i ich rozšírenie o dimenzie filozofie, umenia, kultúry, náboženstva, spirituality, prípadne iných pohľadov týkajúcich sa budúceho vývoja človeka, spoločnosti a civilizácie.

Futurológia disponuje rozsiahlou metodológiou skúmania budúcnosti a možno ju považovať za high-tech spoločenských vied. Boom futurológie je spojený s nástupom civilizačnej transformácie industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť, a tiež s rastom nestability v ekonomike i spoločnosti i s prehlbovaním sa civilizačnej krízy. Futurológia dnes zahŕňa štúdia budúcnosti, výskum budúcnosti, prognostiku, technologické a sociálne predvídanie, globálne modely, vytváranie alternatívnych scenárov, konštruovanie indikátorov budúceho vývoja.

Futurológia ako veda o budúcnosti vznikla v štyridsiatich rokoch dvadsiatého storočia. Pojem futurológia ako i návrh jej konceptu vytvoril Ossip K. Flechtheim v dvoch článkoch Futurology - A New Science? a Futurology - A Science of Probability, ktoré boli publikované v roku 1943 v amerických časopisoch Forum a Midwest Journal. V týchto článkoch uviedol prvýkrát pojem futuroloógia a načrtol základné charakteristiky futurológie ako vedy o budúcnosti. Obidva články boli v roku 1966 znovu opublikované vo Flechtheimovej knihe History and Futurology . Pojem futurológia vznikol spojením latinského slova futurum, čo znamená budúce, a gréckeho slova logos, čo znamená veda.

Flechtheim naprojektoval futurológiu ako protiváhu ideológie. Tvrdí, že ideológia je ospravedlňovaním a oslavovaním existujúceho spoločenského poriadku. Futurológia naopak zdôrazňuje tvorivú funkciu radikálneho kriticizmu, zameraného proti status quo. Jej vízia budúceho sveta je vždy otvorená, mnohotvárna a rozporná, plná možností a cieľov.

Medzi najznámejších futurológov patria Alvin Toffler, John Naisbitt, Yoneji Masuda, Ossip K. Flechtheim, Buckminster Fuller, Hazel Hendersonová, Jerome C. Glenn, Theodore Gordon,Olaf Helmer, Herman Kahn, Robert Jungk, Peter Drucker, Daniel Bell, Joseph Coates, Don Beck, Barbara Marx Hubbardová a ďalší, ktorí sú zároveň tvorcami množstva teoretických konceptov budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie, napr. postindustriálnej spoločnosti, informačnej spoločnosti, znalostnej spoločnosti, civilizácie Tretej vlny, Win-Win World, špirálovitej dynamiky, synergetiky, megatrendov, megavýziev, holistických prístupov, integrálnych prístupov atď.

Prvá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti bola usporiadaná v roku 1967 v nórskom Oslo. Oficiálny názov konferencie bol First International Future Research Conference - The Future of Mankind: Peace and Development 1970-2000. Konferenciu usporiadali viedenský Institute fur Zukuntsfragen, nórsky Internationale Peace Research Institute a londýnska skupina Mankind 2000.

Druhá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti - Second International Future Research Conference bola usporiadaná londýnskou skupinou Mankind 2000 v japonskom Kjóte v roku 1970.

Pri vytváraní konceptu futurológie Flechtheim vychádzal z nasledovných postulátov:

• Svet je dynamický, mení sa vo svojich základných štruktúrach a produkuje nové.
• Určité základné štruktúry zmien možno aspoň čiastočne poznať.
• Smer a tempo zmien môže byť niekde v hrubých rysoch predvídané.
• Taktiež rozporné prognózy a projekcie majú svoju cenu - môžu prispieť k objasneniu problémov a kríz a môžu byť aj čiastočne správne (špecifikácie týkajúce sa času, priestoru, skupiny atď. alebo stup a pravdepodobnosti).
• V tomto rámci spočíva sloboda voľby a možnosť realizácie.
• Poznaním nutného, možného a žiadúceho sa utvára budúcnosť.

Za futurológiu ako vedu o budúcnosti môžeme považovať všetky oblasti vedy zaoberajúce sa šúdiom, výskumom a spodobovaním budúcnosti. V súčasnosti je najrožširenejšie označenie pre futurológiu ako vedu o budúcnosti používané Futures Studies čiže štúdie budúcnosti. Týmto je umožnené na výskume budúcnosti participovať aj ľuďom, ktorí by prípadne mali k zaradeniu medzi futurológiu výhrady.

Môžeme tiež právom hovoriť o rastúcej diverzite vied o budúcnosti, nakoľko existuje mnoho označení a názvov pre vedy skúmajúce budúcnosť. Často je odlišnosť daná civilizačnými, spoločenskými alebo kultúrnymi jedinečnosťami a táto skutočnosť je plne v súlade s trendmi vytvárajúcej sa civilizácie Tretej vlny prejavujúcimi sa práve v diverzifikácií rôznych oblastí života spoločnosti. Medzi označeniami vied o budúcnosti nájdeme pojmy ako futurology, future studies, future research, forecasting, foresighting, futuring, visioning, prognosis, prognostica, prospective, prevision, prediction, projection, anticipation, futuribles, future thinking, speculations about future a mnohé ďalšie.

Futures Studies

Futures Studies - štúdie budúcnosti - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti, v súčasnej dobe najrozšírenejšie - World Future Society, World Futures Studies Federation, The Millennium Project of AC/UNU, Futures

Future Research

Future Research - výskum budúcnosti - pokrýva vedecké a výskumné aktivity spojené s budúcnosťou - The Millennium Project of AC/UNU

Futurology

Futurology - futurológia - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti - Ossip K. Flechtheim

Forecasting

Forecasting - predvídanie - technokratický orientovaná vetva futures studies, používa najmä modelovanie - Erich Jantsch

Prognosis

Prognosis - prognózy - prognózovanie sa používalo najmä v období komunizmu - Fred Polak, Nemecko, stredná a východná Európa

Prospective

Prospective - prospektíva - francúzska vetva futures studies - Gaston Berger, Michel Godet

Prevision

Prevision - prevízia - francúzska vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel

Prediction

Prediction - predikcia - technokraticky orientovaná vetva futures studies - Erich Jantsch

Projection

Projection - projekcie - projektovanie trendov najmä v ekonomike a v demografii - všeobecne rozšírené

Anticipation

Anticipation - anticipácia - predvídanie budúceho vývoja - Hasan Ozbekhan

Futuribles

Futuribles - možné budúcnosti - francúzsky orientovaná vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel

Future Thinking

Future thinking - premýšľanie o budúcnosti - úvahy o budúcom vývoji - Herman Kahn

Futures Field

Futures Field – názov pre futurológiu presadzovaný americkým futurológom Royom Amarom

Extrapolácia trendov

Klasická prognostická metóda, používa sa pri dlhodobej stabilite vývoja skúmaných procesov alebo systémov, predpokladá sa ustálený priebeh vývoja, ktorý možno vyjadriť určitou spojitou vývojovou krivkou, doterajší vývoj je možné extrapolovať do budúcnosti podľa časového horizontu

Vytváranie scenárov

Metóda vyvinutá Hermanom Kahnom v RAND Corporation, predstavuje vytváranie alternatívnych charakteristík časových postupností základných prognózovaných procesov, má literárny alebo popisný charakter, je postavená na vytipovaní, výbere a kombinácii určujúcich faktorov budúceho vývoja

Vytváranie vízií

Vytváranie určitých podôb možných budúcnosti, vízie môžu byť alternatívne, predstavujú budúcu podobu prognózovaného systému, javu, procesu, spoločnosti, môžu byť optimistické i katastrofické, vytvárajú sa na globálnej, národnej, regionálnej alebo podnikovej úrovni

Vytváranie stratégií

Vytváranie dlhodobých stratégií vývoja, zahrňuje stanovenie strategických cieľov a ciest potrebných k dosiahnutiu týchto strategických cieľov

Historická analógia

Metóda využívajúca pre prognózovanie vývoja určitých procesov alebo systémov podobný vývoj iných procesov alebo systémov v minulosti

Metóda Delphi

Delphi Method - vytvorená Helmerom, Dalkeyom a Gordonom v RAND Corporation, využíva odborné znalosti a intuíciu odborníkov, ktorí posudzujú a odhadujú budúci vývoj, trendy, príležitosti a ohrozenia, robí sa prostredníctvom dotazníkovej metódy v niekoľkých kolách, využíva počítače a Internet

Strom významnosti

Hľadá najvýhodnejšie cesty k dosiahnutiu vytýčených cieľov

Brainstorming Vznikla v tridsiatich rokoch 20.storočia, je to metóda búrenia mozgov, hľadanie vhodných riešení skupinou účastníkov formou rýchlej diskusie, porady, vytvárania a prezentácie nápadov, myšlienok, riešení

Simulácia a počítačové modelovanie Metóda simulácie, simulačných hier, simulujú sa rozličné varianty vývoja budúcej situácie, využívajú sa moderné technológie, počítače, má interaktívny charakter

Krížovo-impaktová metóda Používa sa na prognózovanie určitých procesov na základe rozboru vzájomných dopadov a interakcií v rámci vybraných prognózovaných oblastí

Teória hier

Využíva princípy teórie hier, ide o modelovanie budúcich možných situácií prostredníctvom simulácie dôsledkov konania jednotlivých hráčov

Prognostické modely a modelovanie

Používa vytváranie určitých modelov skúmanej reality, ktoré túto realitu zastupujú, model redukuje zložitosť reality, využíva limitovaný počet parametrov resp. premenných, umožňuje modelovať alternatívny vývoj

Environmentálny scanning

Sledovanie vybraných parametrov vývoja vzťahujúcich sa k zmenám prostredia s možným vplyvom na budúcnosť

Intuitívne metódy

Založené na intuícií a expertných odhadoch vybraných expertov zaoberajúcich sa danou oblasťou skúmaného budúceho vývoja

Alternatívne ukazovatele

Vytváranie alternatívnych indikátorov umožňujúcich sledovať a modelovať budúci vývoj v dlhodobých časových horizontoch

Ďalšie metódy

• Koleso budúcnosti
• Technologické prognózovanie
• Divoké karty
• Predpokladovo-založené prognózovanie
• Systémové perturbácie
• Mentálne mapy
• Učiaca sa organizácia
• Retrospektívna futurológia
• Participatívne prognózovanie
• Násobné pohľady
• SOFI
• Scenárové myslenie
• Scenárové plánovanie
• Obsahová analýza
• Vojnové hry
• Mierové hry
• Scanning

• prognostika

• http://www.futurologia.sk
• http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvf/futurologia.html
• Prognostický ústav SAV
• Svetová federácia štúdií budúcnosti