Alvin Toffler

Pôsobil ako hosťujúci špecialista Russel Sage Foundation, hosťujúci profesor na Cornell University, člen New School for Social Research, korešpondent Bieleho domu. Zaoberal sa strategickým plánovaním, radil vládam a korporáciám.

Bol držiteľom čestných doktorátov z oblasti literatúry, práva a vedy, vo Francúzsku dostal titul Officier de l´Orde des Artes et Lettres, v USA bol zvolený za člena American Association for the Advancement of science, bol čestným spolupredsedom Amerického výboru pre UNIFEM - organizácie OSN pre podporu rozvoja ženského hnutia. Alvin Toffler patrí medzi navýznamnejších a najvplyvnejších sociálnych mysliteľov druhej polovice 20. storočia a začiatku 21.storočia. Bol autorom viacerých kníh, v ktorých sa zaoberal prebiehajúcou transformáciou súčasnej civilizácie a jej budúcim smerovaním.

Je autorom trilógie Šok z budúcnosti - Future Shock (1970), Tretia vlna - The Third Wave (1980) a Posun moci - Powershift (1990), v ktorej predložil vlnový koncept vývoja civilizácie. Alvin Toffler je autorom mnohých ďalších kníh, z ktorých niektoré napísal spolu so svojou manželkou Heidi Tofflerovou.

Publikoval knihy The Culture Consuments. A Study of Art and Affluence in America (1964), Future as a Way of Life (1965), The Schoolhouse in the City (editor) (1968), Future Shock (1970), The Futurists (editor) (1972), Learning for Tomorrow. The Role of the Future in Education (editor) (1974), The Eco-Spasm Report (1975), The Third Wave (1980), Previews and Premises (1983), The Adaptive Corporation (1985), Powershift. Knowledge, Wealth, and Violence at the Edge of the 21st Century (1990), War and Anti-War. Survival at the Dawn of the 21st Century (spoluautor) (1993), Creating a New Civilization. The Politics of the Third Wave (spoluautor) (1995), Revolutionary Wealth. How it will be created and how it will change our lives (spoluautor) (2006). Je spoluautorom manifestu Cyberspace and the American Dream: A Magna Carta for the Knowledge Age (spoluautor)(1994).

V knihe Future Shock - Šok z budúcnosti sa Toffler zameral na zmeny v spoločnosti spôsobené nástupom nových technológií. Za hlavnú formu pohybu spoločnosti považuje Toffler adaptáciu spoločnosti. Šok z budúcnosti vzniká potom ako potreba, nutnosť a neschopnosť adaptovať sa na prebiehajúce zmeny. Šok z budúcnosti je podľa Tofflera, fenomén spojený s časom, je to výsledok zrýchleného tempa zmien v spoločnosti. Vzniká z tlaku novej spoločnosti na starú. Je to kultúrny šok vo vlastnej spoločnosti.

Ďalšia Tofflerová kniha The Third Wave - Tretia vlna prináša obsiahlu analýzu zmien, ktoré transformujú starú industriálnu spoločnosť Druhej vlny na novú informačnú spoločnosť Tretej vlny. Základnou tézou Tretej vlny je podľa Tofflera skutočnosť, že opúšťame industriálnu spoločnosť. Prvá vlna, ktorá zodpovedala agrárnej revolúcii sa prevalila zemeguľou pred desaťtisíc rokmi a to veľmi pomaly, rýchlosťou asi 1 km za rok a trvala okolo 9 tisíc rokov. Potom približne pred 300 rokmi sa v Anglicku a v celej západnej Európe začala priemyselná revolúcia, ktorá zodpovedala Druhej vlne. Priemyselná revolúcia pretvorila ľudskú spoločnosť z agrárnej spoločnosti na spoločnosť industriálnu. Zmenil sa tým spôsob života ľudí, roľníci sa zmenili na robotníkov. Súčasná Tretia vlna je nemenej hlboká ako Druhá vlna, ale pohybuje sa rýchlejšie. Zatiaľ čo Prvá vlna potrebovala na uskutočnenie zmien 10 000 rokov, Druhá vlna na to potrebovala iba 300 rokov a Tretia vlna iba niekoľko desaťročí.

Vo svojej práci Powershift - Posun moci Toffler rozdeľuje ekonomiky na rýchle a pomalé. Rýchle ekonomiky sú ekonomikami informačnej spoločnosti a pomalé ekonomiky sú ekonomikami industriálnej spoločnosti. Tofflerová koncepcia rýchlych a pomalých ekonomík vychádza z rozdielnych systémov vytvárania bohatstva. Zatiaľ čo pomalé ekonomiky sú založené na pomalom systéme vytvárania bohatstva a ľudskej práci ako hlavnom zdroji bohatstva, rýchle ekonomiky sú založené na novom systéme vytvárania bohatstva a ten je založený na sproduktívnení vedomostí ako hlavnom ekonomickom zdroji.

Nový systém vytvárania bohatstva generuje bohatstvo rýchlejšie ako obdobný systém v pomalých ekonomikách. Výsledkom je potom prerozdelenie čiže posun moci, a to tak ekonomickej ako i politickej. Vedomosti sa tak stávajú hlavným zdrojom ekonomickej i politickej moci jednotlivých krajín v globálnej ekonomike. Tretiu vlnu potom možno spojiť so systémom vytvárania bohatstva a znamená vlastne vlnovité šírenie nového systému vytvárania bohatstva a postupnú adaptáciu resp. neschopnosť adaptácie na tento systém.

• alvintoffler.net
• toffler.com