Buckminster Fuller

R. B. Fuller navštevoval Miltonskú akadémiu v Massachusetts v rokoch 1904 až 1913. Ako piatu generáciu Fullerovcov ho v roku 1913 prijali na Harward. V roku 1915 ho však, na veľké sklamanie rodiny, z univerzity vyhodili. V roku 1917 navštevoval Námornú akadémiu USA v Annapolise v štáte Maryland. Napriek tomu, že nikdy nezískal žiaden titul, bol neskôr pri svojej práci na univerzite oslovovaný titulom doktor a na konci života mu bolo uznaných mnoho čestných doktorátov.

12. júla 1917 sa Fuller oženil s Annie Hawlet a mali spolu dcéru Alexandru Willets, ktorá sa narodila v roku 1919, no po štyroch rokoch umrela. V roku 1927 sa im narodila druhá dcéra Allegra.

V roku 1917 nastúpil Fuller do Amerického námorníctva ako poručík a neskôr nadporučík v Prvej svetovej vojene, kde pôsobil až do roku 1919. V armáde zúročil svoje znalosti o stavbe lodí a vlastnostiach materiálov. Mal funkciu komunikačného dôstojníka a neskôr bol veliteľom delostreleckého člna; tieto udalosti mali rozhodujúci vplyv na jeho život a prácu. Admiralita ho dokonca vyznamenala za vývoj stožiaru na záchranu hydroplánov v roku 1917.

Pred nástupom do armády pracoval v rokoch 1915 až 1917 vo firme Armour and Company na spracovanie mäsa, kde sa po vojne aj vrátil ako asistent manažéra exportu. V roku 1922 pracoval vo firme Kelly – Springfield Company ako manažér. V rokoch 1922 až 1927 zúročil tieto skúsenosti ako prezident firmy Stocade Building System, v ktorej sa v spolupráci so svojim svokrom, Jamesom Monroe Hewlettom, prvý raz podieľal na navrhovaní domov. Spoločnosť produkovala odľahčené stavebné materiály a spolupracovala na výstavbe vyše 240 domov.

V roku 1927 po rozpade firmy prišiel o zamestnanie a v tom istom roku mu zomrela dcéra Alexandra na obrnu. Nervovo sa zrútil, stal sa závislým od alkoholu, čo ho dohnalo takmer k samovražde. V tom období žil na brehu jazera Michigan v nehostinnom prostredí a chudobe.

V roku 1929 predstavil svoj projekt „prenosného“ domu na bývanie, ktorý nazval obchodník Waldo Warren Dymaxion House.
Prívlastok dymaxion sa začal používať na niektoré jeho vynálezy. V rokoch 1932 až 1935 sa stal Fuller zakladateľom, riaditeľom a vedúcim pracovníkom firmy s názvom Dymaxion Corporation so sídlom v Bridgeporte v štáte Connecticut. V roku 1933 navrhol trojkolesové auto, Dymaxion Car. Prezentácia jeho rýchlosti a manévrovacích schopností sa skončila tragicky, keď havarovalo pred vchodom na Svetovej výstave v Chicagu. Auto sa prevrátilo a vodič zahynul.

Fuller pokračoval vo svojich experimentoch a získaval si postupne medzinárodné uznanie za svoju prácu v oblasti lacných a rýchlo skonštruovateľných domov z ľahčených materiálov. Vláda USA mu zverila kontrakt na výrobu prístreškov pre armádu počas 2. svetovej vojny.

V roku 1948 učil Fuller na Black Mountain College v Severnej Karolíne, kde so svojimi študentmi a kolegami zostrojil v roku 1949 prvú kupolu, ktorú nazval Geodesic Dome. V 50-tych rokoch za to získal medzinárodné uznanie. V roku 1953 postavil pre automobilku Ford kupolu nad tzv. rotundou z hliníkových prútov, umelej hmoty, skleneného vlákna a polyesteru. Navrhol ešte niekoľko kupolovitých stavieb – napríklad kupolu z drevených segmentov pokrytú priesvitnou fóliou pre reštauráciu vo Woods Hole.

V roku 1954 sa rozhodol vylepšiť mapu sveta, ktorá dovtedy používala Mercatorovu projekciu a tak vymyslel Dymaxion World Map, ktorá premieta svet na sústavu rovnoramenných trojuholníkov. Pokračoval však aj naďalej v návrhoch kupol. V roku 1958 postavil pre spoločnosť Union Tank Car v Baton Rouge, Luisiana kupolu s priemerom 117 metrov a výškou 36,5 metra, ktorá sa skladala z 321 šesťuholníkových oceľových dosiek. Ale jeho najznámejšou kupolou je výstavný pavilón USA na Svetovej výstave v Montreale v roku 1967. V roku 1976 sa pri zváraní prvkov plášť tejto budovy zapálil a kupola zhorela. Fuller chcel preklenúť svojimi kupolami celé mestské štvrte.

Počas svojho života učil na mnohých univerzitách a vysokých školách. Od roku 1959 pôsobil na Souther Illinois university v Carbondale, kde v roku 1968 získal profesúru. V roku 1970 pôsobil ako profesor na School of art and design v Illinois.

Fuller získal 28 U.S. patentov a 47 čestných doktorátov. V januári 1970 získal zlatú medailu od American Institute of Architects a mnoho iných. Bol veľkým humanistom, čo dokazujú jeho snahy o vytvorenie dokonalého sebestačného domu na bývanie, ako aj jeho vynálezy šetriacich domácich spotrebičov. Jeho myšlienkami v oblasti matematiky (vynašiel synergetiku) sa vedci zaoberajú dodnes. Jeho snahy o ekologickejšie myslenie ľudstva mu priniesli označenie „planéte priateľský génius“. Mnohí ho považujú za najuznávanejšieho amerického mysliteľa 20. storočia.

Zomrel 1. júla 1983 ako 82 ročný na infarkt pri posteli svojej ženy, ktorá mala nevyliečiteľnú rakovinu. Ona zomrela o dva dni neskôr. Je pochovaný na Mount Auburn Cementery v štáte v Massachusetts.