Informačná spoločnosť

Samotný pojem informačná spoločnosť vznikol v Japonsku. V roku 1963 ho prvýkrát použil Tadao Umesao v článku o evolučnom vývine ľudstva smerom k spoločnosti postavenej na využívaní informácií. V zápätí nasledovala správa vládnej komisie o napredovaní ľudskej civilizácie a celé Japonsko vytýčilo informačnú spoločnosť za program svojho rozvoja. Do projektu sa zapojila vláda, školstvo aj privátne korporácie. Tento fenomén sa ihneď začal rozširovať smerom na západ.[2]

V súčasnej dobe neexistuje všeobecne prijímaná predstava o tom, čo presne sa dá nazvať informačnou spoločnosťou, a čo nie. Väčšina teoretikov sa zhoduje na tom, že túto transformáciu sveta a spoločnosti je možné výraznejšie si uvedomiť porovnaním medzi rokom 1970 a dnes, kedy sa zásadne zmenil spôsob práce.

V praxi to znamená, že pracovníkov postupne nahrádzame technikou, digitalizujeme výrobné procesy, firmy zhromažďujú informácie prostredníctvom informačných systémov. Menia sa štruktúry riadenia spoločností, už aj malé spoločnosti dokážu pružne reagovať na potreby trhu. Vďaka počítačovým infraštruktúram sme schopní pracovať aj z pohodlia domova – na diaľku, mimo kancelárie. Cesta produktu sa skracuje od výrobcu priamo k spotrebiteľovi, čo umožňuje reguláciu cien.[3]

Na to, aby človek v súčasnej informačnej spoločnosti, zavalený prívalom informácií z najrôznejších informačných zdrojov, dokázal získať informácie ktoré potrebuje, musí byť informačne gramotný. To znamená musí získať určité zručnosti, týkajúce sa vyhľadávania, získavania, triedenia, vyhodnocovania a využitia informácií.

O informačnej gramotnosti sa začalo hovoriť ešte v ére pred internetom, na prelome 60-tych, 70-tych, rokov minulého storočia, t.j. v dobe prudkého nárastu diaľkových prenosov informácií a ich počítačového spracovania. Náplň pojmu „informačná gramotnosť“ sa od tých čias menila, predovšetkým v závislosti od vývoja technológií, používaných pri narábaní s informáciami. V 70-tych rokoch bola podľa P. Zurkowského, prezidenta americkej SIIA (Software & Information Industry Association), informačná gramotnosť reprezentovaná schopnosťou jednotlivca využívať pri svojej činnosti informačné zdroje a zvládnutím techník a nástrojov pre prácu s informáciami.

Na konci 80-tych rokov sa v správe výboru pre informačnú gramotnosť americkej asociácie knižníc (ALA – American Library Association) uvádza, že informačná gramotnosť je „schopnosť efektívne vyhľadávať a hodnotiť informácie, vzťahujúce sa na určitú potrebu“. Zaznamenali sme tak výrazný posun k zvýšeniu dôrazu na porozumenie informácii a jej následnému využitiu.

Informačná gramotnosť je súbor schopností, umožňujúci jednotlivcovi rozpoznať, kedy, akú informáciu treba, lokalizovať ju, vyhodnotiť ju a efektívne použiť.

Informačne gramotný človek dokáže:

• Určiť typ potrebnej informácie,
• Určiť rozsah potrebnej informácie,
• Účinným a efektívnym spôsobom získať informáciu,
• Kriticky zhodnotiť získanú informáciu a informačný zdroj,
• Robiť syntézu informácií z rôznych informačných zdrojov,
• Zakomponovať získanú informáciu do vlastnej bázy znalostí
• Použiť efektívne informáciu na dosiahnutie vytýčeného cieľa,
• Poznať ekonomické, legislatívne a sociálne ohraničenia týkajúce sa použitia informácie,
• Rešpektovať etické a legislatívne normy narábania s informáciou.[4]

S informačnou gramotnosťou súvisí spôsob, ako sa ľudia – používatelia správajú pri vyhľadávaní informácií. Ide o interakciu človeka s informačnými zdrojmi a systémami v určitej konkrétnej situácii. Správanie je prejavom toho, ako človek vníma, spracúva, pamätá si informácie a ako prostredníctvom nich rieši svoje problémy, čiže ako dané informácie dokáže využiť vo svojom živote. Na informačné správanie človeka vplývajú viaceré faktory, ako vnútorné psychické procesy, sociálne prostredie, situácia, v ktorej vznikla informačná potreba.

T. D. Wilson, profesor Sheffieldskej univerzity, ako jeden z hlavných predstaviteľov tejto problematiky bližšie vo svojej práci Human information behavior (Wilson, 2000), špecifikuje štyri pojmy vyskytujúce sa v kontexte s informačným správaním.

• Information behavior (informačné správanie) - je súhrn ľudského správania vo vzťahu k zdrojom a kanálom informácií, vrátane oboch foriem informačného vyhľadávania - aktívneho i pasívneho a samozrejme využívania informácií. Zahrňuje komunikáciu tvárou v tvár, komunikáciu s inými ľuďmi, i pasívnu recepciu informácií napr. pri sledovaní TV, bez ďalších zámerov získavať informácie.
• Information Seeking Behavior (správanie pri vyhľadávaní) - je definované ako zámerné vyhľadávanie informácií s cieľom dosiahnuť určitý cieľ, uspokojiť konkrétnu informačnú potrebu. V priebehu vyhľadávania informácií môže používateľ spolupracovať s manuálnymi informačnými systémami (noviny, knižnica) alebo s počítačovo - orientovanými systémami (ako web)
• Information Searching Behavior (prieskumová interakcia) - je mikroúroveň informačného správania využívaná používateľom v interakcii s informačnými systémami všetkých druhov. Skladá sa zo všetkých interakcií so systémom od úrovne ľudskej interakcie so systémom (napr. kliknutie myšou na linku až k intelektuálnej úrovni, napr. prijatie Boolovskej stratégie vyhľadávania alebo determinácia kritérií pri rozhodovaní, ktorá z dvoch kníh je viac užitočnejšia), čo samozrejme zahrňuje duševné akty tak, ako i úsudok podľa relevancie dát a informácii pri získavaní informácií.
• Information Use Behavior (správanie pri využívaní informácií) - skladá sa z fyzických a duševných aktov zapríčinených začleňovaním nájdených informácií do osobného vedomostného fondu. Môže ísť o akty ako označenie časti textu, pre jej dôležitosť alebo významnosť, alebo porovnávanie nových informácií s už existujúcimi

Výskumy informačného správania, tak ako ich poznáme dnes, sú výsledkami dlhodobej, systematickej práce.

Súčasné výskumy informačného správania sa opäť modifikovali v podmienkach rozvoja informačných technológií. Je to istou mierou spôsobené rozvojom technológií, ale i prirodzenou adaptáciou ľudí, používateľov informácií, na nové „životné podmienky v informačnom svete". Adaptácia prebieha predovšetkým v spôsobe vyhľadávania, spracovávania a využívania informácií. Dôraz sa pritom kladie na spôsob ako to človek robí, ako sa pritom prejavuje, ako sa vyjadruje, aké prostriedky na to využíva a čo ho môže v celom tomto procese ovplyvniť.

K tomuto komplexnému chápaniu informačného správania prispelo postavenie informačnej vedy a jej vzťah voči kognitívnej vede. Kognícia sa vo všeobecnosti chápe ako schopnosť rozmýšľať, schopnosť využívať inteligenciu na riešenie problémov. CSS (Cognitive Science Society, Spoločnosť kognitívnej vedy], 2009) uvádza, že je nevyhnutné skúmať kogníciu v interdisciplinárnom rámci. Je nepriamo naviazaná a do značnej miery ovplyvňovaná vedami ako antropológia, umelá inteligencia, pedagogika, lingvistika, filozofia, psychológia a v neposlednej rade aj informačná veda.[5]

1. BENIGER, J. R. 1986 Regulácia otáčok: Technologické a ekonomické počiatky informačnej spoločnosti, Cambridge: Harvard University Press, 1986. 508 s. ISBN 978-0674169869.
2. RANKOV. P. 2006. Informačná spoločnosť : perspektívy, problémy, paradoxy 1. vyd. Levice: LCA, 2006.  254 s. ISBN 80-89129-91-9.
3. CEJPEK, J. 2005. Informace, komunikace a myšlení. Vyd. 2. Praha: Karolinum, 2005, 234 s. ISBN 80-246-1037-X.
4. KONVIT, M. – JAKUBÍKOVÁ, B. – VALČO, M. 2010. O informácii, komunikácii a médiách. Žilina: Poradca, 2010. 233 s. ISBN 978-80-89213-84-9.
5. PRÁGEROVÁ, L. 2010. Informačné správanie: základné pojmy a prehľad prístupov k skúmaniu tohto spoločenského fenoménu. In Inflow. [online]. 2010 [cit. 2014-12-02]. Dostupné na internete: http://www.inflow.cz/informacne-spravanie-zakladne-pojmy-prehlad-pristupov-k-skumaniu-tohto-spolocenskeho-fenomenu

• Informačná ekológia
• Informačné správanie

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• CSS - spoločnosť kognitívnej vedy
• ALA - Americká asociácia knižníc
• SIIA - Softvérová a informačná priemyselná asociácia