Vladimir Nikolajevič Dežurov

Vladimir Dežurov pochádza z dediny Javas v Mordvianskej republike v Rusku, je ruskej národnosti.[1] Roku 1983 absolvoval Charkovskú vojenskú vysokú školu. Potom slúžil v Tiraspole v 119. stíhacej leteckej divízii.[2]

Roku 1987 sa zúčastnil výberu do oddielu kozmonautov Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina (CPK). Dňa 26. marca 1987 bol Medzirezortnou komisiou odporučený na prípravu a 6. októbra 1987 sa stal členom oddielu kozmonautov CPK. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu a 21. júla 1989 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]

Začal sa pripravovať na lety na stanicu Mir. Do posádky bol zaradený až po piatich rokoch. V máji 1994 bol vymenovaný za veliteľa 18. základnej expedície (ďalší členovia boli Gennadij Strekalov a Norman Thagard).[2]

Do vesmíru vzlietol 14. marca 1995 v Sojuze TM-21. Základná expedícia 18 – Dežurov, Strekalov, Thagard prevzala stanicu od Základnej expedície 17, ktorej traja členovia – Alexander Viktorenko, Jelena Kondakovová a rekordman Valerij Poľakov (437 dní vo vesmíre) – po týždni pristáli so Sojuzom TM-20. Thagard bol prvý Američan s dlhodobým pobytom na Mire.[2][3]

Od marca 1997 pracoval v skupine predstaviteľov CPK v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone. V októbri 1997 bol menovaný do záložnej posádky Expedície 1 a hlavnej posádky Expedície 3 v programe ISS.[2]

Druhýkrát do vesmíru odštartoval 10. augusta 2001 v raketopláne Discovery (let STS-105). Expedícia 3 – kapitán Frank Culbertson, pilot Dežurov a palubný inžinier Michail Ťurin – prevzala stanicu od Expedície 2, ktorej členovia (Jurij Usačov, Susan Helmsová a James Voss) sa vrátili na Zem v raketopláne. Počas letu Dežurov štyrikrát vystúpil do otvoreného vesmíru. Členovia Expedícia 3 pristáli na palube raketoplánu Endeavour 17. decembra 2001.[2][4]

V júli 2004 odišiel z oddielu kozmonautov.[2]