Dragon 2

Dragon 2 (predtým označovaný ako Dragon V2 alebo DragonRider) je druhou generáciou znovupoužiteľnej kozmickej lode spoločnosti SpaceX. Vyrába sa v nepilotovanej verzii označovanej ako Cargo Dragon, ktorý nahradil zásobovacie lode Dragon, a v pilotovanej verzii pod označením Crew Dragon, ktorý bol vyvinutý v rámci programu NASA Commercial Crew Program, v ktorom získala objednávku pre pilotované lety k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) aj loď CST-100 Starliner spoločnosti Boeing. Dragon 2 menom nadväzuje na zásobovaciu loď Dragon. Crew Dragon je primárne určený na dopravu amerických astronautov na ISS. Prípadne môže byť využitý aj pre dopravu k súkromným vesmírnym staniciam, napríklad k plánovanej stanici spoločnosti Bigelow Aerospace.

Crew Dragon (výr. č. C201) sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) počas skúšobného letu SpaceX Demo-1
Prototyp Dragon V2 na jeho slávnostnom predstavení
Crew Dragon v štartovacej konfigurácii
Crew Dragon (výr. č. C207) počas príprav na misiu SpaceX Crew-1

Loď je vybavená iným spojovacím uzlom, na základe NASA Docking System, ktorý umožňuje automatické pripojenie k vesmírnej stanici.

Dragon 2 mal pôvodne pristávať motoricky pomocou 8 motorov SuperDraco, a to bez padákov. V júli 2017 sa spoločnosť rozhodla od motorického pristávania upustiť. Problém spočíval podľa Elona Muska v implementácii systému pristávacích nôh do tepelného štítu Dragonu, ktorá by bola technicky náročná a zároveň bolo potrebné, aby celé riešenie následne schválila NASA pre použitie pri letoch s posádkou. Motory SuperDraco sú nakoniec inštalované iba na verzii Crew Dragon určenej pre lety s posádkou, kde pri štarte slúžia ako záchranný systém.[1][2]

Nosičom Dragonu 2 je raketa Falcon 9, ktorá vynášala aj zásobovacie lode Dragon. Ďalšou plánovanou verziou Dragonu bol Red Dragon pre dopravu vedeckých prístrojov alebo zásob na Mars. Ten mal štartovať na raketách Falcon Heavy.

Prvý nepilotovaný skúšobný let Crew Dragonu, oficiálne označovaný ako SpaceX Demo-1,[3] úspešne odštartoval 2. marca 2019.[4][5][6] Išlo o prvý let kozmickej lode určenej pre ľudskú posádku, ktorú vyvinula a vyrobila súkromná spoločnosť. Testovalo sa priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď zostala pripojená ku stanici takmer 5 dní a následne bol odskúšaný úplný návrat do atmosféry, pristátie v oceáne a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom.[7] Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.

Prvý pilotovaný let lode Crew Dragon k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), oficiálne označovaný ako SpaceX Demo-2, úspešne odštartoval 30. mája 2020. Astronauti Douglas Hurley a Robert Behnken sa pripojili k Expedícii 63 na ISS, hoci formálne neboli jej súčasťou. Demo-2 bol prvým americkým pilotovaným kozmickým letom, ktorý odštartoval z územia USA v americkej lodi a rakete od misie STS-135 raketoplánu Atlantis, ktorá sa uskutočnila v júli 2011. Pri tomto poslednom lete raketoplánu astronauti zanechali na ISS vlajku USA, ktorá už v minulosti letela na palube prvého raketoplánu Columbia pri jeho prvej misii STS-1 v apríli 1981. Posádka misie SpaceX Demo-2 tak získala právo priniesť túto vlajku späť na Zem.[8] Išlo tiež o prvý let ľudskej posádky v kozmickej lodi a rakete, ktorú vyvinula a vyrobila súkromná spoločnosť. Crew Dragon zostal pripojený k ISS ako záchranná loď až do augusta 2020, kedy sa s ním rovnaká dvojica astronautov vrátila späť na Zem.[9]

Verzie lode

Cargo Dragon

Verzia nahrádzajúca pôvodný Dragon pre dopravu nákladu.[1] Na rozdiel od pôvodného Dragonu disponuje automatickým spojovacím systémom. Loď nedisponuje motormi SuperDraco, ale aj napriek tomu je schopná zachrániť náklad pomocou padákov v prípade zlyhania nosnej rakety.[1]

Crew Dragon

Je určený pre let až sedemčlennej posádky. K ISS kvôli obmedzenej kapacite americkej sekcie však lieta štvorčlenná posádka a menšie množstvo zásob, pričom celkový vezený náklad k ISS môže mať hmotnosť 3 310 kg. Späť na Zem môže dopraviť 2 500 kg. Systémy lode majú po pripojení k ISS vydržať 210 dní. Let je plne automatický, posádka tak nemusí vykonávať žiadne úlohy, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Loď pristáva pomocou padákov na hladine oceánu.[1]

Red Dragon

Nepilotovaná verzia určená pre dopravu až 1 000 kg nákladu k Marsu. Prvý let bol plánovaný na rok 2018, ale došlo k odkladu na rok 2020 s tým, že v tomto roku by mohli odštartovať hneď dva Red Dragony. Podľa vyjadrenia Elona Muska z júla 2017 ale spoločnosť prehodnotila spôsob pristávania, kedy je v spodnej časti lode tepelný štít a na boku motory. Tento návrh tak už nebol vyhovujúci a plánované lety Red Dragonu v roku 2020 boli zrušené.[2]

DragonLab

Nepilotovaná verzia lode určená k samostatným letom na obežnej dráhe Zeme na účely vykonávania rôznorodých experimentov. V súčasnosti nie je známa žiadna misia využívajúca túto verziu.

Referencie
  1. Musk na konferenci ISS R&D: Dragon nebude přistávat motoricky, chystá se zmenšená verze ITS, a další novinky. www.elonx.cz, 2017-07-19. Dostupné online [cit. 2017-07-20]. (čeština)
  2. ŽIVĚ: Elon Musk promluví na konferenci. www.kosmonautix.cz, 2017-07-19. Dostupné online [cit. 2017-07-20]. (čeština)
  3. Commercial crew demo missions manifested for Dragon 2 and CST-100 [online]. nasaspaceflight.com, [cit. 2018-07-07]. Dostupné online.
  4. MAJER, Dušan. Papírování odkládá první let Crew Dragonu [online]. kosmonautix.cz, 2018-10-04, [cit. 2018-10-06]. Dostupné online.
  5. MELECHIN, Petr. Plánované starty SpaceX [online]. elonx.cz, 2017-08-30, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.
  6. HAMMOND, Bradley. SpaceXNow [online]. spacexnow.com, [cit. 2018-07-07]. Dostupné online.
  7. MAJER, Dušan. Na které soukromé lodi poletí první člověk? [online]. kosmonautix.cz, 2016-05-12, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.
  8. HADAČ, Jiří. Mise Crew Dragon DM-2 [online]. elonx.cz, 2019-12-09, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online.
  9. BECKER, Joachim. Dragon SpX-DM2 [online]. spacefacts.de, [cit. 2018-08-04]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dragon 2
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.