Erik XIV.

Narodil sa ako syn Gustáva I. Vasa a jeho manželky Kataríny Sasko-Lauenburskej. Potom čo začal vystupovať na verejnosti, začali ho nazývať vyvoleným kráľom, nakoľko spĺňal všetky predpoklady o typickom Švédovi: bol plavý, modrooký, urastený a mal výraznú bradu. V roku 1557 získal do držby Kalmar, Kronobergs län a Öland, pričom v Kalmare na zámku sídlil jeho dvor. V tej dobe mal napäté vzťahy so svojím otcom, obaja sa navzájom sledovali a vykonávali špionáž. Nakoľko bol Erik Gustávov prvorodený syn, po jeho smrti 29. septembra 1560 sa stal kráľom, pričom korunovaný bol presne rok nato (29. septembra 1561).

V roku 1561 obsadil Reval (dnešný Tallinn) a odtiaľ začal dobývať Estónsko. Tým sa postavil záujmom jeho brata Jána, fínskeho vojvodu, ktorý chcel takisto rozšíriť svoje panstvo. Ján sa proti bratovi vzbúril a spojil sa s Poľskom. Erik vzburu potlačil a obvinil brata z velezrady. Parlamentom bol Ján odsúdený na trest smrti, no 12. augusta 1563 bol tento trest zrušený a Jána len uväznili.

Erik sa počas svojej vlády snažil o nadvládu nad ostatnými štátmi Baltského mora. Tieto snahy ho doviedli ku konfliktu s dánskym kráľom Frederikom II. a s Lübeckom. Tento konflikt je známy ako Severská sedemročná vojna a trval väčšinu obdobia jeho panovania. V rámci vnútornej politiky sa potýkal s nevôľou dánskej šľachty, ktorú podporoval jeho brat Ján. Po jeho uväznení sa Erik domnieval, že šľachta pripravuje vzburu a a tak v roku 1561 zriadil Najvyšší súdni dvor, zvaný Kráľov výbor – Konungens mängd, ktorý mal dbať na objektívne dodržiavanie zákona, no neskôr sa stal nástrojom na perzekúciu Erikových nepriateľov. Potom čo neúspešne uväznil Nilsa Stureho, ktorého uväznenie sa zmenilo len na pranierovanie v uliciach Štokholmu, jeho nedôvera sa zmenila v paranoju, ktorá viedla k zavraždeniu niekoľko členov rodiny Sture v roku 1567. Po tejto udalosti bola už kráľova demencia zjavná.

V roku 1567 bol Ján oslobodený, spojil sa so svojím mladším bratom Karolom a v roku 1568 spolu iniciovali povstanie. Vzbúrenci prenikli do Štokholmu a v 29. septembra 1568 bol Erik uväznený. V januári 1569 bol Ján menovaný kráľom. Erik umrel 26. februára 1577 vo väzení na zámku Örbyhus, kde bol pravdepodobne otrávený arzenikom.

4. júla 1568 sa oženil s dcérou prostého vojaka Karin Månsdotterovou (1550 – 1612) s ktorou mal 4 deti, dve sa narodili pred uzavretím manželstva a neskôr boli legitimizované a dve po uzavretí manželstva, ktoré umreli už v útlom veku:

• Sigrid (* 15. október 1566; † 1633)
• Gustáv (* 28. január 1568; † 22. február 1607)
• Henrik (* 24. január 1570; † 1574)
• Arnold (* 1. november 1572; † 1573)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Erik XIV.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erik XIV. Švédský na českej Wikipédii.