Franz Werfel

Franz Victor Werfel bol synom zámožného pražského židovského rukavičkára Rudolfa Werfela a jeho ženy Albiny Werfelovej, rod. Kussiovej. Werfel patril ku generácii pražských nemeckých spisovateľov rovnako ako Franz Kafka či Max Brod. Werfelova rodina patrila k ortodoxným vyznávačom židovského náboženstva, Werfel však bol neskôr silno zasiahnutý kresťansko-židovskou religiozitou.

Werfel v mladosti postupne študoval v Lipsku a v Hamburgu, neskôr pracoval v nakladateľstve. Pred prvou svetovou vojnou spolupracoval na vydávaní edičného radu Der jüngste Tag, ktorý sa zameriaval na expresionistické diela. V roku 1911 sa so značným úspechom objavila Werfelova prvá básnická zbierka Der Weltfreund (po česky Přítel světa). Okrem Kafku, ktorého poznal už od štúdií na gymnáziu, sa stretol s nemeckým básnikom Rainerom Maria Rilkom a spriatelil sa s novinárom Karlom Krausom, do ktorého novín Die Fackel tiež prispel. Pred vypuknutím prvej svetovej vojny patril ku skupine pacifistov, v ktorej boli aj Martin Buber či Max Scheler. Jeho pacifizmus sa prejavil i v adaptácii Euripidovej drámy Trojanky (po nem. Die Troerinnen) z roku 1915.

Počas prvej svetovej vojny bol v rokoch 1915 až 1917 nasadený na Východný front v Haliči. Neskôr pôsobil v redakcii vojnových novín vo Viedni.

Po skončení vojny zostal Werfel vo Viedni, kde sa zoznámil s vdovou po skladateľovi Gustavovi Mahlerovi Almou Mahlerovou, ktorá bola tiež hudobnou skladateľkou. V tom čase bola vydatá za architekta Waltera Gropia, s ktorým sa rozviedla a za Werfela sa vydala v roku 1929. Žili väčšinou vo Viedni, podnikli však mnoho ciest, okrem iného na Blízky východ. Po roku 1938 spolu emigrovali do Spojených štátov amerických.

Od 20. rokov Werfel pracoval výhradne ako spisovateľ. Písal drámy, romány (vrátane životopisného románu o Giuseppe Verdim. Inšpirovaný svojimi cestami po východných krajinách, napísal na začiatku 30. rokov historický román Die vierzig Tage des Musa Dagh (po slovensky Štyridsať dní Musa Daghu) o masových vraždách Arménov Turkami v roku 1915. Román vyšiel v roku 1933. Keďže kniha predvídala podobný osud Židov v nadchádzajúcej nacistickej Evrópe, bola v Tretej ríši zakázaná.

V roku 1938 utiekli s manželkou Almou pred nacizmom do Francúzska, ale v roku 1940 museli utiecť aj odtiaľ. Pri úteku cez pútnické mesto Lurdy sa zaprisahal, že ak sa mu podarí ujsť, napíše knihu o sv. Bernadete Soubirousovej, dievčati z Lourd, ktorej sa v roku 1858 vraj zjavila Panna Mária. S Almou, spisovateľom Heinrichom Mannom a jeho synovcom, filozofom Golo Mannom ušli pešky cez Pyreneje do Španielska a potom do Spojených štátov amerických. V roku 1941 dostal americké štátne občianstvo. V rovnakom roku vyšiel úspešný román Das Lied von Bernadette (po slovensky Pieseň o Bernadette).

Franz Wefel zomrel na infarkt v Beverly Hills v roku 1945.

Werfelovo dielo je veľmi obsiahle, obsahuje romány, kratšie prozaické diela, drámy aj básne. Tu sú uvedené len najvýznamnejšie práce.

• Hra Jacobowski a plukovník sa prvý raz hrala v roku 1946 v pražskom Komornom divadle. 3. novembra 1995 mala premiéru v Divadle na Vinohradoch (réžia: Jiří Menzel, hlavná úloha: Tomáš Töpfer). V súčasnosti ju uvádza Divadlo Na Fidlovačce (premiéra: 24. novembra 2005; réžia: Juraj Deák, hlavná úloha: Tomáš Töpfer).
• Hru Dům radosti uviedlo v roku 1993 Divadlo Na zábradlí (réžia: Arnošt Goldflam).
• Hru Kozlí zpěv uviedlo v roku 1998 Národní divadlo Brno.
• Česko-francúzske Divadlo Na voru pôsobiace v Prahe v rokoch 2000 – 2002 uvádzalo kabaretné pásmo na texty medzivojnových česko-nemecko-židovských autorov Konec světa v salonu Gogo.

• Peter Stephan Jungk: Franz Werfel - příběh života (česky 1997, ISBN 8085924145)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Franz Werfel
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz Werfel