František Xaver Richter

Miesto jeho narodenia nie je celkom isté. Johann Georg Meusel v roku 1778 zaznamenal, že sa narodil v Holešove na Morave a pravdepodobne tento údaj získal od samotného skladateľa. Historici však v holešovských matrikách zmienku o Richterovom narodení nenašli. Dohľadane bolo naopak to, že v rokoch 1722 – 1727 študoval Richter na jezuitskom gymnáziu v Uherskom Hradišti (aj v tunajších úradných záznamoch je ako miesto narodenia študenta uvedený Holešov). Je tiež pravdepodobné, že v Uherskom Hradišti navštevoval hudobný seminár sv. Františka Borgiáša. Nejasnosti okolo pôvodu viedli aj k diskusiám o jeho národnosti - meno Richter bolo bežné v českej i nemeckej komunite na Morave, takže etnicitu nemožno určiť. Jedna z verzií hovorí, že jeho otcom mohol byť strážny na zámku v Holešove Matěj Richter, o ktorom bola nájdená zmienka z roku 1722. Meno Matěj by mohlo svedčiť skôr pre český pôvod.

Po ukončení gymnázia v roku 1727 sa František (či Franz) Xaver historikom na deväť rokov stráca z dejín. Špekulácie hovoria o pobyte vo Viedni a Taliansku. Druhá verzia vychádza z toho, že roku 1736 sa preukázateľne nachádzal medzi talianskymi spevákmi vojvodskej opery v Stuttgarte. Spieval tu bas. Roku 1737 bol menovaný hudobným riaditeľom Rytierskej akadémie v benediktínskom kláštore v Ettale. Tu zložil svoju prvú známu skladbu: oratórium Der Mensch vor Gottes Gericht. V roku 1740 sa stal vedúcim kapely biskupa v Kemptene. Stvoril pre ňu ďalšiu prelomovú skladbu, svoje Te Deum.

Roku 1746 odišiel Richter do Mannheimu, kde v kurfirtskom orchestri síce ponížil - stal sa znovu len spevákom-basistom - ale prestíž orchestra bola taká, že mu to stačilo, a aj tak si finančne polepšil. Orchester vtedy riadil jeho krajan: Jan Václav Stamic. V roku 1748 kurfirst Carl Theodor zadal Richterovi úlohu zložiť oratórium La deposizione della croce. Za ne bol roku 1768 menovaný dvorným komorným skladateľom. Pre kurfirsta Richter tiež napísal učebnicu hudobnej skladby Harmonische Belehrungen (1767). V mannheimskom období napísal 80 symfónií, ktoré mali zásadný význam pre rozvoj symfónie romantickej, hoci sám Richter zostal vždy na pôde baroka.

V rokoch 1757 – 1758 cestoval Richter po Európe a uvádzal tu svoje skladby - koncertoval v Anglicku, Holandsku i Francúzsku. Práve tam mal najväčší úspech a preto tiež z Francúzska prišla v roku 1769 ponuka na miesto kapelníka v kapitule katedrály Notre-Dame v Štrasburgu. Richter prijal, pretože podmienky boli vynikajúce - 20 spevákov, 40 členov orchestra a ako pomocník Haydnov žiak Ignaz Pleyel. Pre kapitulu skladal dvadsať rokov, až do svojej smrti, a to hlavne chrámovú hudbu (oi. 27 omší a 2 requiem). Tieto diela boli zachránené, keď bol roku 1791 archív štrasburskej kapituly presťahovaný do nemeckého Offenburgu, aby nebol zničený revolucionármi. Napriek tomu je jeho štrasburské dielo dodnes menej známe, pretože dlho bolo vo výhradnom majetku kapituly.

Niekedy je označovaný za zakladateľa sláčikového kvarteta.[1]

• Joseph Martin Kraus
• Karel Stamic
• František Xaver Pokorný
• Ferdinand Fraenzel

• Harmonische Belehrungen, učebnica kompozície a harmónie (1761 – 1767)
• asi 70 symfónií
• koncerty pre violončelo, lesný roh, klarinet, hoboj, flautu, čembalo
• šesť sláčikových kvartet
• oratórium La deposizione dalla croce di Gesú Christo (1748)
• 33 omší
• 3 rekviem
• asi štyri desiatky motet
• Te Deum (1744)
• Žalmy Super Flumina Babylonis (1768 – 1768)

1. František Xaver Richter. Český rozhlas. Dostupné online [cit. 2017-02-25]. (po česky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Xaver Richter na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaver Richter