František Vešeléni
Gróf František Vešeléni[1] z Hadadu (starším slovenským pravopisom Wesselényi, historickým pravopisom aj Wesselini; maď. hadadi gróf Wesselényi Ferenc) (* 1605 – † 27. marec 1667, Slovenská Ľupča) bol palatín, vojenský kapitán Horného Uhorska a župan viacerých uhorských žúp. Stál na čele protihabsburského sprisahania, ktoré bolo podľa neho aj pomenované ako Vešeléniho sprisahanie.
František Vešeléni | |||
uhorský palatín | |||
| |||
Narodenie | 1605 | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 27. február 1667 (61 – 62 rokov) Slovenská Ľupča | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Pochádzal z významného uhorského protestantského šľachtického rodu Vešeléniovcov, ktorý pochádzal z Novohradskej župy. Jeho otcom bol Štefan Vešeléni, kráľovský radca a župan Solnockej župy, matka Katarína, rodená Deršfi (Derssfy).
František sa narodil v roku 1605, miesto a presný dátum narodenia nie sú známe. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Banskú Bystricu.[2] Študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, kde konvertoval na katolícku vieru. Jeho brat Mikuláš sa dokonca stal členom jezuitskej rehole.
Františkovou prvou manželkou bola Žofia Bosniaková (Bosnyák), z tohoto manželstva mal dvoch synov: Adama (* 1630 – † 1656) a Ladislava (* 1633). Druhou manželkou bola známa Muránska Venuša Mária Séčiová (Széchy) (* 1610 – † 18. 07. 1679 Kőszeg).
Už v mladom veku sa zúčastnil viacerých bitiek, po boku poľského kráľa Vladislava IV. bojoval na čele menšej uhorskej jednotky proti ruským a tatárskym vojskám.[3] Slúžil v protitureckom vojsku baróna Tomáša Bosniaka z Veľkého Bielu a Šurian, svojho svokra. V roku 1644 sa stal jeho nástupcom vo funkcii kapitána Fiľakovského hradu. Roku 1646[4] bol povýšený do grófskeho stavu. V roku 1647 bol menovaný do funkcie hlavného kapitána Horného Uhorska. V tejto úlohe bojoval so švédskymi vojskami a neskôr s Jurajom Rákocim. V roku 1655 sa stal palatínom, 1660 županom Gemerskej a začas i Peštianskej župy.
V roku 1662 bol v mene španielskeho kráľa Filipa IV. vyznamenaný Rádom zlatého rúna.[5]
Stál na čele uhorských magnátov pri vystúpení proti Habsburgovcom, podľa neho bolo toto hnutie nazvané Vešeléniho sprisahanie. Zomrel však skôr, ako mohol svoje zámery realizovať, a skôr. ako bola činnosť skupiny odhalená.
Referencie
- Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Pravidlá slovenského pravopisu. Redakcia M. Považaj. 3. upravené a doplnené vyd. Bratislava : Veda, 2000. [Cit. 2014-09-25]. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola 2. Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín.
- Vešeléni, František, 1605, resp. 1606 alebo 1607-1667. In: Katalóg Clavius. Banská Bystrica : Verejná knižnica M. Kováča B. Bystrica. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online.
- Wesselényi. In: A Pallas nagy lexikona. Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Rt., 1893–1897. [Cit. 2015-09-08]. Dostupné online. (maď.)
- GUDENUS, János József. A magyarországi főnemesség XX. századi genealógiája. [CD-rom]. Budapest : Heraldika; Arcanum, 2005. Zväzok III, s. 259. (maď.)
- Wesselényi, Franz. In: WURZBACH, Constantin, von. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : k.k. Hof- und Statsdruckerei, 1887. [Cit. 2015-09-07]. Dostupné online. Zväzok 55, s. 148. (nem.)
Literatúra
- Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- KOČIŠ, J.: Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom, Nitra 1998, 3. vydanie: str. 12, 15, 17-21
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.