Flegón z Trallu

Z antických prameňov vieme o ňom len veľmi málo, len to, že pochádzal z maloázijského Trallu, niekoľko rokov prežil na Sicílii[3] a že bol prepustencom rímskeho cisára Hadriána.[1]

• Víťazi olympijských hier (Ολυμπιονικων καὶ χρονων συναγωγή) - je to jeho hlavné dielo, ktoré pozostávalo zo 16 kníh, boli v nich zhrnutí dovtedy známi olympijskí víťazi, a to od 1. až po 229. olympiádu (776 – 137 pred Kr.).[3] Z tohto diela sa zachovali len zlomky.[2][4] Jedným z týchto fragmentov je aj zachovaný Flegónov zoznam olympijských víťazov z rokov 72 a 68 pred Kr. na papyruse Pap. Oxy. XVII 2082 objavenom v egyptskej archeologickej lokalite starovekého Oxyrhynchosu (bol publikovaný v roku 1927).[5] Flegón pri každej olympiáde zaznamenal aj nejakú udalosť. Bol to jeden zo systémov datovania, ktorý používali dejepisci v starovekom Grécku. Olympijské hry sa konali každé štyri roky. Prvý rok prvej olympiády (štvorročného obdobia) zodpovedal roku 776 pred Kr.[6] Prvý (známy) zoznam olympijských víťazov zhotovil okolo roku 400 pred Kr. Hippias z Elidy, neskôr ho doplnil Aristoteles a o sto rokov Eratosthenes z Kyrény, do polovice 2. storočia ho potom doplnil Flegón.[7]

• O zázrakoch (Περὶ θαυμασίων) - toto najznámešie paradoxografické dielo sa tešilo veľkej obľube. Písal v nej o monštruóznych zrodeniach, zmŕtvychvstaniach, o duchoch, hermafroditoch, kentauroch, siamských dvojčatách atď. Svoje príbehy datuje podľa rímskych konzulov a poskytuje k nim i zdroje.[4]. Tento pozoruhodný text je najstarším spisom z oblasti senzacionizmu v západnej literatúre.[8]

• O dlhovekých (Μακροβίοι) - dielo obsahujúce zoznam Rimanov, ktorí sa dožili viac než 100 rokov. Fragmenty z tohto diela boli použité napr. v spisoch Plínia alebo Lukiana.[2] - o tomto Flegónovom spise sa zmienil aj Diogenes Laertios vo svojom diele Životopisy slávnych filozofov.[9]

• Popis Sicílie (Εκφρασις Σικελίας) - jeho pobyt na Sicílii vyústil do topografickej práce popisujúcej ostrov (8 kníh). O tomto diele sa zmieňuje iba byzantský lexikón Suda.[3].

• Hadriánov životopis (Βιος Αδριανου)[2] - stratené dielo

• O sviatkoch v Ríme (Περὶ των παρὰ ̔Ρωμαίοις ἑορτων) - (3 knihy)[2] stratené dielo

• O miestach v Ríme a ich menách (Περὶ των ἐν ̔Ρώμῃ τόπων καὶ ων ἐπικέκληνται ὀνομάτοων) - niektoré informácie z tohto písomného prameňa čerpal byzantský historik Zósimos.[2]

Z písomných prác Flegóna čerpali informácie okrem iných aj kresťanskí historici Iulius Africanus, Órigenes alebo Hieronymus.[2]

Apoštol Matúš vo svojom evanjeliu zaznamenal, že sa počas umierania Ježiša na kríži udialo zemetrasenie.[10] V evanjeliu od Lukáša je zase uvedené: „Bolo už asi šesť hodín; tu nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny, lebo sa Slnko zatmelo. Opona v chráme sa roztrhla napoly. V tom zvolal Ježiš mocným hlasom: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha! A keď to dopovedal, skonal.“[11] Tieto informácie sa snažil potvrdiť aj z mimo evanjelických zdrojov (medzi inými) kresťanský historik Eusebios z Kaisareie, ktorý sa oprel o Flegónov zázmam z 13. knihy víťazov olympijských hier, kde sa uvádza: „V 4. roku 202. olympiády bolo zatmenie Slnka omnoho väčšie než všetky skôr pozoro­vané a o 6. hodine dennej nastala noc taká, že i hviezdy na nebi sa ukázali; a veľké zemetrasenie, ktoré v Bitýnii vzniklo, zničilo väčšinu Nikaie.“[12]