Paradoxografia

Paradoxografia (od starogr. παραδοξογράφοι – paradoxografoi) je v starogréckej literatúre opis podivuhodných udalostí a prírodných javov.[1]

Paradoxografia je starobylý literárny žáner. Kallimachos z Kyrény, knihovník Alexandrijskej knižnice a autor prvého vedecky spracovaného katalógu kníh[2], do tohto liteárneho žánru zaradil Zbierku príbehov, dielo spisovateľa Antigona z Karistosu.

Medzi iných autorov diel a fragmentov dochovaných v tomto žánri patria:

• Palaifatos: O úžasných veciach (starogr. Περὶ ἀπίστων – Peri apistón) (4. stor. pred Kr.)
• Aratos zo Soloi: Nebeské javy (starogr. Φαινόμενα – fainomena) (cca 240 pred Kr.) Je báseň, ktorá vysvetľuje nezvyčajné atmosférické (nebeské) javy
• Apollónios Paradoxograf: Čarovný príbeh (starogr. Ιστορίαι θαυμάσιαι – Istoriai thaumasiai) (2. stor. pred Kr.) Je dielo o prírodných javoch.
• Predpokladané dielo od Aristotela, teda Pseudo-Aristotela: O zázračnych počutých záležitostiach (starogr. Περὶ θαυμασίων ἀκουσμάτων – Peri thaumasión akousmatón). Je zbierkou tematicky usporiadaných anekdot.[3]
• Flegón z Trallu: O zázrakoch (starogr. Περὶ θαυμασίων – Peri thaumasión) (2. storočie) Toto dielo je pravdepodobne najznámejším príkladom tohto žánru. Obsahuje okrem strašidelných príbehov, príbehy o vzácnych živočíchoch, ako sú napr. Kentauri, o hermafroditoch a iné podivuhodné príbehy. Flegónovo dielo sa vyznačuje stručnými popismi s dôrazom na presnosť príbehu.[4]
• Hérakleitos: Na úžasných veciach (starogr. Περὶ ἀπίστων – Istoriai apistón) (1. alebo 2. storočie)
• Klaudios Ailianos: O zvláštnostiach zvierat (starogr. Περὶ ζῴων ἰδιότητος – Peri zóón idiotétos) (3. storočie). Toto dielo formou anekdot či bájok hovorí o vlastnostiach zvierat.

Aj v latinčine Varro Reatinus a Cicero napísali písomné diela tohto literárneho žánru s názvom Admiranda (zázraky), ktoré sa ale nezachovali.