Filip V. (Macedónia)

Filip V. (* 239 pred Kr. – † 179 pred Kr.) bol od roku 221 pred Kr. macedónskym kráľom z dynastie Antigonovcov. Narodil sa ako syn kráľa Démétria II. a po jeho smrti ho adoptoval jeho strýko, macedónsky kráľ Antigonos III.

Minca macedónskeho kráľa Filipa V.

Začiatok vlády

Filipovým cieľom bolo obnoviť starú macedónsku hegemóniu z čias Filipa II. Ako hegemón Helénskeho spolku bojoval úspešne v Spojeneckej vojne v rokoch 220–217 pred Kr. proti Aitólom, Sparte a Elide. Uzatvoril spojenectvo s Meséniou, podrobil si Elidu a porazil Dardánov na severe. Vzhľadom na rímske zásahy v Ilýrii sa Filip v roku 215 pred Kr. spojil s Hannibalom, ale v prvej macedónskej vojne nebol schopný poraziť Rimanmi (tí sa navyše spojili s Aitólmi). Po odchode rímskych vojsk uzatvoril Filip s Aitólmi mier a v roku 205 pred Kr. aj s Rímom.

Druhá macedónska vojna

Po smrti Ptolemaia IV. v Egypte si Filip rozdelil spoločne so seleukovským vládcom Antiochom III. ptolemaiovskú ríšu tak, že Trákia, egejské ostrovy a západnú časť Malej Ázie mali pripadnúť Macedónii. Filip sa pokúsil vybojovať si svoj diel silou, narazil však na odpor Rodosu a pergamského kráľovstva. V roku 201 pred Kr. ho porazili na mori. Pergamský kráľ Attalos I. a Rodos sa potom obrátili na rímsky senát, ktorý onedlho vyhlásil takzvanú druhú macedónsku vojnu (200–197 pred Kr.). Po dlhých diplomatických a vojenských manévroch prehral Filip rozhodujúcu bitku pri Kynoskefalách v Tesálii v roku 197 pred Kr. V nej sa ukázala prevaha rímskej légie nad macedónskou falangou. Na istmických hrách v roku 196 pred Kr. víťaz od Kynoskefal, Titus Quinctius Flaminius, vyhlásil mier, v rámci ktorého boli grécke obce vyhlásené za slobodné. Filip potom musel opustiť Grécko a Malú Áziu, zaplatiť 1000 talentov vojnových reparácií a poskytnúť rukojemníkov (vrátane vlastného syna Demetria).

Vnútorná politika

V nasledujúcich rokoch podporoval Filip Rím proti Aitolom a Antiochovi III. Vďaka tomu jeho syna Demetria poslali späť do vlasti a Macedónia získala nazad časť Trácie a reparácií. Filip sa teraz zameral na zvýšenie efektivity ťažby macedónskeho nerastného bohatstva, čím zlepšil štátne financie. Okrem toho zaistil vzrast počtu obyvateľov a zhromaždil značné rezervy zbraní a zlata. Rovnako vojensky vystupoval proti Trákom, aby tak zabezpečil svoju moc na Balkáne. Filipov starší syn Perzeus nakoniec prinútil svojho otca k tomu, aby popravil jeho brata Demetria, ktorý sa stal počas svojho pobytu v Ríme silne prorímskym. O rok neskôr Filip zomrel v Amfipole.

Bilancia

Filip začal svoju vládu víťazstvami, ktoré vzbudzovali pozornosť jeho súčasníkov a rýchlo sa stal známym ako skvelý vojvodca. Jeho nezmyselná brutalita a príležitostné politické chyby ale umožnili Rimanom vmiešavať sa do gréckych záležitostí. Filipove posledné roky vlády ukázali, čo všetko by sa mohlo dosiahnuť, ak by bolo využité ohromné macedónske prírodné bohatstvo. Vzrastajúca moc Macedónie však nezostala bez pozornosti Rimanov.

Referencie
  • Oliva, P., Řecko mezi Makedonií a Římem, 2003.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.