Európsky parlament

Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).

Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa rokovania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.

Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.

Rokovacia miestnosť v budove EP v Bruseli

Politická rola Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša otázky na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rezolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.

Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza, národné občianstvo. Občania EÚ majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ (jazyky všetkých členských krajín EÚ) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európsky parlament