Eugeniusz Baziak

Narodil sa v rodine súdneho úradníka. V Ternopile vychodil základnú školu aj gymnázium. V roku 1908 zmaturoval a prihlásil sa do kňazského seminára a na Teologickú fakultu Ľvovskej univerzity. 14. júla 1912 bol v Przemyślanoch vysvätený za kňaza biskupom Wladyslawom Bandurskom. V rokoch 1912 až 1919 bol vikárom v Žovkve a neskôr v Ternopile.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako kaplán v rakúskej armáde. V starostlivosti o chorých vojakov ochorel na týfus.

V roku 1921 získal titul doktora teológie na Ľvovskej univerzite. V rokoch 1919 – 1924 zastával funkciu prefekta a od roku 1924 vicerektora kňazského seminára.

15. septembra 1933 bol pápežom Piom XI. vymenovaný za pomocného biskupa ľvovskej arcidiecézy. V rokoch 1933 – 1939 bol rektorom kňazského seminára.

Koncom októbra 1939 okupačné sovietske úrady zavreli v Ľvove Teologickú fakultu Univerzity Jána Kazimierza, a v decembri aj seminár. Namiesto veľmi chorého arcibiskupa Bolesłava Twardovského sa snažil o zabezpečenie fungovania seminára, dal aj kaplánske svätenia. V dôsledku nepretržitého, brutálneho prenasledovania Bolesłava Twardovského a jeho spolupracovníkov okupantmi v metropolitnej kúrii, utiekli. Bolesłav Twardovski, i jeho najbližší spolupracovník a zástupca Eugeniusz Baziak, museli niekoľkokrát zmeniť miesto pobytu.

26. apríla 1944 ho pápež Pius XII. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Pariany a biskupa koadjútora ťažko chorého arcibiskupa Bolesława Twardowského s právom nástupníctva. 22. novembra 1944 sa po smrti arcibiskupa Twardowského stal arcibiskupom ľvovským.

Od roku 1945 ho sovietske orgány neustále povolávali na výsluchy, ktoré mali za cieľ to, aby navždy opustil Ľvov. Arcibiskup sa dlho nepoddával, ale keď videl, že situácia v Ľvove je už beznádejná, rozhodol sa odísť. Svoju poslednú pontifikálnu svätú omšu slúžil na Veľkonočnú nedeľu 21. apríla 1946 a už 26. apríla navždy opustil Ľvov, usadzujúc sa v auguste v Lubaczówe.

23. marca 1951 bol vymenovaný za biskupa koadjútora kardinála-kniežaťa Adama Stefana Sapiehu v Krakove so zachovaním doterajších funkcií. V decembri 1952 bol komunistami internovaný a potom zadržaný a uväznený v Krakove. V roku 1953 ho prepustili, vzhľadom na zlý zdravotný stav, ale bol vyhostený z krakovskej aj z časti ľvovskej diecézy. Do Krakova sa vrátil v roku 1956. 28. septembra 1958 vysvätil Karola Wojtyłu za pomocného biskupa krakovskej arcidiecézy. 3. marca 1962 sa stal arcibiskupom-metropolitom krakovským a apoštolským administrátorom ľvovským.

Zomrel 15. júna 1962 na infarkt myokardu vo Varšave, kde bol kvôli zasadaniu Poľskej biskupskej konferencie. Pochoval ho jeho nástupca Karol Wojtyła vo Wawelskej katedrále.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugeniusz Baziak

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eugeniusz Baziak na poľskej Wikipédii.