Estetika na Slovensku

Estetika na Slovensku sa objavila až v posledných storočiach. Predtým akoby estetické témy neboli pre tunajších kultúrnych pracovníkov, pre filozofov, kňazov alebo učiteľov zaujímavé. Náznaky estetického myslenia sa síce objavovali v rôznych textoch (napr. Ján Sambucus, Eliáš Láni, Michal Steigel, Ján Kollár), ale systematické estetické myslenie sa objavilo relatívne neskoro, až na prelome 18. a 19. storočia. Prvé estetické diela boli písané po latinsky (Juraj Serdaheli, Matej Daniel Ševrlay, Matej Holko ml., Michal Greguš, Ludwig Schedius), alebo po maďarsky (Andrej Vandrák).

Až od polovice 19. storočia možno hovoriť o slovenskom estetickom myslení, keď začali vznikať aj po slovensky písané estetické teórie (Karol Kuzmány, Ľudovít Štúr, Peter Kellner-Hostinský, Tichomír Milkin).

Od prvých spisov reagovala slovenská estetika na svetový vývin, hlavne na nemeckú estetiku, filozofiu a psychológiu, avšak vznikali tu aj originálne a ucelené estetické systémy.

Do polovice 20. storočia

V prvej polovici 20. storočia sa objavil prvý pokus o históriu slovenskej estetiky (Pavol Bujnák) aj snahy o hlbšie premýšľanie o čiastkových estetických problémov (Štefan Krčméry, Edmund Gwerk). Na Slovensku pôsobili estetici a filozofi z iných krajín (Jan Mukařovský, Nikolaj Onufrevič Losskij), ktorí prinášali do slovenskej estetiky svoje témy. Zároveň začali pôsobiť myšlienky marxistickej estetiky (Daniel Okáli), objavili sa aj prvé estetické polemiky (v časopisoch Slovenské pohľady, DAV a pod.). Udomácňovala sa formálna a štrukturálna metóda (Mikuláš Bakoš, Michal Považan).

Po 2. svetovej vojne prevládla marxistická estetika, avšak jej vulgárna podoba (Ladislav Szántó, Pavol Michalides, Anton Markuš) sa na Slovensku dlhodobo nepresadila. V rámci slovenskej marxistickej estetiky bol od 60. rokov 20. storočia nosný axiologický prúd (Marian Váross, Vladimír Brožík, Teodora Kuklinková), semiotické prístupy (František Miko, Anton Popovič), alebo širšie postavené kulturologické myslenie (Igor Hrušovský, Ladislav Hanus).

Súčasnosť

V posledných desaťročiach 20. storočia sa slovenská estetika rozvíjala v celej šírke tém a metodologických prístupov. Na Slovensku naďalej prichádzajú estetici zo zahraničia (Miloš Jůzl, Zdeněk Mathauser, Rudolf Shusterman, Jan Sławiński, Leonid Naumovič Stolovič, Wolfgang Welsch, Richard Woodfield, Vlastimil Zuska a iní).

Slovenská estetika dnes využíva metódy semiotiky a teórie komunikácie (nitrianska škola), špecializuje sa aj na populárnu kultúru (Ľubomír Plesník, Juraj Malíček), prináša kategórie a témy postmodernej estetiky (Tibor Žilka, Peter Michalovič). Slovenská estetika je už schopná aj metodologickej sebareflexie (Ján Bakoš, Jana Sošková, Erich Mistrík), analyzuje dejiny estetiky (Oliver Bakoš, Viera Jakubovská) aj históriu slovenskej estetiky (Eva Botťánková, Jana Sošková, Ján Gbúr), snaží sa o vybudovanie systému estetiky (František Miko, Eugen Šimunek, Teodora Kuklinková, Marta Zágoršeková) a opakujú sa snahy o interdisciplinárnu spoluprácu (Erich Mistrík, Juraj Malíček). Objavujú sa aj snahy dlhodobo sa špecializovať vnútri estetiky na čiastkové problémy (Ján Tazberík, Ján Albrecht).

Špeciálne estetiky

Diferencujú sa aj tzv. špeciálne estetiky: estetika hudby (Jozef Kresánek, Roman Berger, Július Fujak, Jozef Cseres, Renáta Beličová, Peter Faltin), estetika literatúry (Alexander Matuška, Vincent Šabík, Ján Števček, Bohuslav Kováč, Dominik Tatarka), estetika filmu (Peter Mihálik, Peter Michalovič), estetika výtvarného umenia (Štefan Gero, Eva Kapsová, Tomáš Štrauss, Ľudovít Petránsky), estetika divadla (Peter Karvaš, Dagmar Inštitorisová), estetika médií (Peter Karvaš, Ivan Stadtrucker, Marta Žilková), ako aj porovnávacia estetika (Július Pašteka). Od druhej polovice 20. storočia si slovenskí estetici začali systematicky všímať aj zahraničné estetické systéma (Marta Zágoršeková).

Slovenská estetika sa od 60. rokov 20. storočia systematicky venuje teórii estetickej výchovy (Anna Fischerová, Marta Žilková) a od 70. rokov aj teórii umeleckej pedagogiky (Peter Krbaťa). Do reflexie estetických tém sa púšťajú aj odborníci z iných vedných odborov (psychológia – Teodor Rosinský, Ján Vopálenský, právo – Ján Švidroň, informatika – Imrich Bertók a iní).

Preklady

V druhej polovici 20. storočia sa naplno rozvinulo prekladanie svetových estetických diel do slovenčiny (Aristoteles, G. Bachelard, W. Benjamin, D. Diderot, S. Freud, M. Foucault, H. G. Gadamer, N. Goodman, G. W. F. Hegel, Horatius, D. Huisman, R. Ingarden, S. Kierkegaard, H. Lefébvre, J. Lotman, J. Ortega y Gasset, M. F. Ovsjannikov, Platón, G. V. Plechanov, H. Read, F. Schiller, R. Shusterman, V. B. Šklovskij, W. Tatarkiewicz, P. Virilio, W. Welsch a iní).

Štúdium estetiky

Estetika sa študovala v prvej polovici 19. storočia na prešovskom a bratislavskom kolégiu. Na vysokých školách sa začala v 20. storočí pestovať najprv v rokoch 1929-1939 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Bratislave (pod vedením Jana Mukařovského a Mirka Nováka), ako samostatný estetický seminár od roku 1945 (pod vedením Mikuláša Bakoša a Jana Mukařovského). Po prerušení v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch opätovne ako samostatný študijný odbor od roku 1973 (pod vedením Eugena Šimunka, Vladimíra Brožíka, Teodory Kuklinkovej, Olivera Bakoša). Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove ako samostatný študijný odbor od roku 1990 (pod vedením Jany Soškovej). na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako samostatný študijný odbor od roku 1993 (pod vedením Františka Miku, Ľubomíra Plesníka, Evy Kapsovej). Od roku 1969 sa na Filozofickej fakulte UK v Bratislave rozvíja univerzitné štúdium učiteľstva estetickej výchovy. Estetika sa ako samostatný predmet vyučuje v rôznych odboroch štúdia na viacerých slovenských fakultách.

Estetické spoločnosti

Na Slovensku vzniklo na prelome 80.-90. rokov 20. storočia niekoľko pokusov o vybudovanie estetickej spoločnosti – Slovenská umenovedná spoločnosť so Sekciou pre estetiku, Slovenská estetická spoločnosť a Slovenská spoločnosť pre estetiku. Všetky krátko po svojom vzniku zanikli. Od r. 2014 funguje Slovenská asociácia pre estetiku, ktorá organizuje konferencie, vydáva zborníky a nadväzuje medzinárodné kontakty.

Špecializovaný časopis pre estetiku na Slovensku nikdy neexistoval, estetické teórie a úvahy sa uverejňovali a uverejňujú v príbuzných filozofických, umenovedných a humanitných časopisoch (Bibiana, DAV, Designum, Elán, Filozofia, Hudobný život, K&S, Kritika a kontext, Kultúrny život, Literárny týždenník, Múzy v škole, Organon F, Profil, Revue svetovej literatúry, Romboid, Slovenská literatúra, Slovenské divadlo, Slovenské pohľady, Výtvarný život a iné). Viac ako tridsať rokov vychádza na prelome 20. a 21. storočia v Nitre špecializovaný estetický zborník O interpretácii umeleckého textu a v roku 1998 začal vychádzať v Prešove špecializovaný zborník Studia aesthetica.

Pracoviská

Pracoviská, ktoré sa venovali systematickému rozvoju estetiky:

  • Umenovedný ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave (1973-1990)
  • Ústav literárnej a umeleckej komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre od 1967
  • Katedra estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od 1969
  • Výskumné a záznamové centrum Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1980-1990)
  • Katedra estetiky na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove od 1994

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.