Daniel Okáli

Daniel Okáli (* 9. marec 1903, Liptovský Mikuláš – † 23. november 1987, Bratislava) bol slovenský právnik, politik, literát a literárny kritik. Patril medzi zakladateľov skupiny Davistov, teda združenia ľavicovo orientovaných spisovateľov a politikov. V roku 1924 – 1937 vydávala skupina časopis DAV, ktorý popularizoval marxizmus a život v Sovietskom zväze. Odmietali domácu literárnu tradíciu, svoje postoje sa snažili vysvetliť novými prostriedkami. Nadväzovali na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus.

Daniel Okáli
slovenský politik, právnik, spisovateľ a literát
Narodenie	9.3.19039. marec 1903 Liptovský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie	23. november 1987 (84 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Daniel Okáli vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Nových Zámkoch a Bratislave, neskôr ako advokát v Skalici. V roku 1935 bol členom volebnej komisie v Bratislave za Komunistickú stranu Československa spolu s významným bratislavským architektom Fridrichom Weinwurmom.

Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym členom protifašistického odboja. Po skončení vojny najprv zastával funkciu predsedu Československej presídľovacej komisie so sídlom v Budapešti, ktorá uskutočňovala výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československou republikou.

Po ukončení výmeny obyvateľstva nahradil vo funkcii povereníka vnútra SNR Gustáva Husáka. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948, ktorým sa premenovali názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Šafárikovo, Kolárovo, Kalinčiakovo, Kalinkovo, Hamuliakovo, Palárikovo, Nálepkovo[1] či Hurbanovo sú niektoré z mnohých, ktoré vďačia za svoje nové meno povereníkovi vnútra Danielovi Okálimu. Na povereníctve vnútra pôsobil aj počas prípravy a uskutočnenia "Akcie K - Kláštory" (tiež známej ako "barbarská noc"). Mužské mníšske rády boli zrušené a v noci z 13. na 14. apríla 1950 bolo internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí.

V roku 1951 bol Okáli zatknutý a v roku 1954 vo vykonštruovanom takzvanom Procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku odsúdený k trestu odňatia slobody na 18 rokov. Neskoršie rehabilitovaný, pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave.

Po rehabilitácií zastával funkciu prvého podpredsedu Matice slovenskej, venoval sa literárnej tvorbe a kritike. Zomrel v roku 1987 v Bratislave.