Vladimír Brožík

Narodil sa v západných Čechách, na lesnej samote v katastrálnom území obce Přešín, neďaleko mestečka Blovice (okres Plzeň-juh, Plzenský kraj). Predkovia z otcovej strany boli z okolia Plzne, z matkinej strany z Chodska. Otca poznal iba krátko, matka mu zomrela keď mal 8 rokov. Vychovávala ho babička, neskôr známa kustódka na Kozinovom statku v Újězdě u Domažlic. Meštiansku školu navštevoval v Bloviciach. Stredné vzdelanie získal na Obchodnej akadémii v Plzni a (po presťahovaní sa s babičkou do Štěchovíc) na Československej obchodnej akadémii v Prahe.

Po maturite v roku 1949 ho prijali na Fakultu spoločenských vied VŠPHV v Prahe. Absolvoval diplomovou prácou o Jozefovi Václavovi Sládkovi. Stal sa asistentom a neskôr vedeckým ašpirantom na FFUK v Prahe. Keďže na Slovensku v tej dobe nebol dostatok vysokoškolsky vzdelaných ľudí, dostal ponuku pracovať na VŠMU v Bratislave, kde prednášal filozofiu a estetiku. V tej dobe sa na Slovensku aj oženil a natrvalo usadil. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť CSc. a v roku 1964 habilitoval. V rokoch 1961 – 1966 bol prodekanom Divadelnej fakulty a v rokoch 1966 – 1969 prorektorom VŠMU v Bratislave. V roku 1969 prestúpil na Katedru filozofie FFUK v Bratislave. Prednášal axiológiu a bádateľsky sa venoval najmä problematike estetických a umeleckých hodnôt. V rokoch 197 – 1972 bol prodekanom FFUK, neskôr, v rokoch 1972 – 1975 prorektorom UK pre vedu a výskum. V roku 1979 obhájil vedecký titul DrSc. O tri roky neskôr získal riadnu profesúru na Katedre estetiky a vied o umení FFUK, ktorú spolu s Doc. Eugenom Šimunkom spoluzakladal a v rokoch 1975 – 1985 viedol. Potom sa stal riaditeľom Literárnovedného ústavu SAV. Na tomto poste pôsobil až do politického prevratu v roku 1989, keď na riaditeľskú funkciu abdikoval a zostávajúci rok do dôchodku si odslúžil ako radový vedecký pracovník.

Po náročnej operácii srdca (4-násobný bypass) sa natrvalo utiahol do myjavských kopaníc, kde v lete roku 2008 zomrel. Pochovaný je v Slávičom údolí v Bratislave. Jeho vedecká erudícia a pedagogická skúsenosť sa ešte naposledy zúročila na pôde Katedry etiky a katechetiky FF UKF v Nitre, kde na sklonku života prednášal axiológiu a v rámci nej aplikovanú vedeckú disciplínu hodnotové orientácie.

• 1966 – Človek a krásno
• 1969 – Hodnoty, normy a projekty sveta
• 1973 – Záhady dejín
• 1976 – Marxistická teória hodnotenia
• 1978 – O užitočnosti krásy
• 1983 – Budúcnosť umenia
• 1985 – Hodnoty a významy
• 1987 – Vo vesmíre žijú ľudia
• 1987 – Estetika všedného dňa
• 1988 – Umenie v kultúrnom dianí spoločnosti
• 1988 – Dialektika umeleckej kultúry (spolu s J. Tazberíkom)
• 1997 – O hodnotách a ľuďoch
• 2000 –  Hodnotové orientácie

• Estetika na Slovensku