Emil Scheimer

Narodil sa v Banskej Hodruši (v súčasnosti Hodruša-Hámre) ako jeden zo siedmich synov baníka a školníčky a upratovačky kostola. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, (maturoval v Bratislave). Od roku 1945 študoval teológiu v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 6. mája 1950 biskupom Ambrózom Lazíkom.[1] Odmietol vstúpiť do vzniknutej organizácie vlasteneckých kňazov, preto bol poslaný do vojenského pracovného tábora, kde strávil tri a pol roka (Mimoň, v Mílovice a ďalšie). Spriatelil sa s viacerými kolegami, napr. gréckokatolíckym biskupom Jánom Hirkom.

V rokoch 1954 – 1957 pôsobil ako kaplán v Banskej Štiavnici, neskôr krátky čas v Zlatých Moravciach a potom ako správca fary v Jedľových Kostoľanoch a Veľkom Záluží.

14. marca 1962 nastúpil ako správca fary v Topoľčiankach, kde pôsobil 42 rokov, do 1. augusta 2004. Zomrel 4. februára 2007 v Zlatých Moravciach, pochovaný je v Topoľčiankach.

Ako kaplán v Banskej Štiavnici sa osobne podieľal na oprave známej Banskoštiavnickej Kalvárie.

Mal zásluhu na každoročnej púti, ktorá sa v Topoľčiankach koná od roku 1986 v nasledujúcu nedeľu po sviatku Panny Márie Škapuliarskej (16. júl). Toto pútnické miesto zveľaďoval a udržiaval. Po roku 1989 zaviedol v predvečer Škapuliarskej púte sviečkový sprievod, ktorý sa koná po sobotnej omši od kostola do kaštieľa.[1].

Bol členom zboru konzultorov Trnavskej arcidiecézy, ktorý po smrti biskupa Gábriša v novembri 1987 volil diecézneho administrátora. Väčšinou hlasov bol za administrátora zvolený Ján Sokol.[2].

• Život v meste Banská Štiavnica - nekrológ