Emil Krapka

Po absolvovaní ľudovej školy v rodnom Hornom Dubovom začal gymnaziálne štúdium v Trnave. 30. júla 1942 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Gymnázium ukončil maturitou v roku 1946 v Piešťanoch. Po ukončení štúdia filozofie v Brne a Děčíne začal v roku 1949 študovať teológiu na Teologickom inštitúte Slovenskej viceprovincie Spoločnosti Ježišovej v Trnave. V rámci Akcie K (barbarská noc), uskutočnenej v noci z 13. na 14. apríla 1950 bol internovaný v Jasove a Podolínci. Na kňaza ho tajne vysvätil Róbert Pobožný, apoštolský administrátor Biskupstva Rožňavy 23. decembra 1950.[1] Do roku 1953 bol zaradený na výkon vojenskej služby do pomocno-technického práporu (PTP).[2]

V roku 1960 bol odsúdený v skupine jezuitov na čele s tajným biskupom Jánom Korcom za tajné štúdium teológie na tri a pol roka väzenia.[3] Podmienečne bol prepustený 9. mája 1962. Štátny súhlas na verejné pôsobenie ako kňaz však dostal až po svojej právnej rehabilitácii v roku 1969. 15. septembra 1969 zložil v Beckove slávnostné rehoľné sľuby.[3] Pôsobil v Trnave, v kostole Najsvätejšej Trojice. V prvej polovici 70. rokov mu bol opätovne odňatý súhlas na verejné pôsobenie a tak vykonával prácu organistu. Od roku 1969 viedol tajný Teologický inštitút Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, ktorý zabezpečoval štúdium filozofie a teológie záujemcom, ktorí tajne vstúpili do rehole jezuitov. Po roku 1989 sa tento inštitút pretransformoval na Teologický inštitút sv. Alojza v Bratislave na ktorého čele stál až do roku 1997. V tomto roku sa Inštitút úspešne pretransformoval na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity.[2]

V rokoch 1997 – 2005 pôsobil po boku provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku ako sócius.[2]

Zomrel 22. októbra 2017 v Ivanke pri Dunaji.[2]

Väčšinu svojich teologických prác, vzhľadom k obmedzenej náboženskej slobode v komunistickom režime, publikoval pôvodne formou samizdatu. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladu teologickej literatúry.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Emil Krapka