Ekonomika Slovenska

Za vlády Vladimíra Mečiara bola slovenská ekonomika charakterizovaná ako „hospodárstvo postavené na dlhových základoch“. Podľa nemeckého denníka Handelsblatt vládna koalícia zanecháva nasledujúcej vláde finančnopolitické „mínové pole“. Na druhej strane treba priznať, že celková zadlženosť Slovenska zostala aj na konci vlády Mečiara po Česku najnižšia z krajín strednej a východnej Európy, ako aj mnohých krajín západnej Európy.

V tomto období už Slovensko takmer nemohlo rátať s pomocou medzinárodných finančných inštitúcií; žiadna západná banka nebola ochotná poskytnúť vláde V.Mečiara priamy úver. Problémom bola aj nedôveryhodnosť oficiálnej štatistiky (prehodnotenie skutočnej výšky deficitu čistého vývozu, dodatočné zníženie oficiálne vykázaného rastu HDP).

Hlavnou príčinou rastúcej zahraničnej zadĺženosti bol nedostatok zdrojov. Schopnosť získavať zahraničné zdroje začala byť limitovaná tým, ako sa výška zahraničnej zadĺženosti blížila k 80%HDP.

V roku 1998 sa prehĺbila vnútorná aj vonkajšia nerovnováha. Rast HDP sa spomalil na 4,4%. Na jeho prírastku sa rozhodujúcou mierou podieľali služby. Problémy v podnikateľskej sfére sa prejavili v poklese hospodárskeho výsledku finančných aj nefinančných organizácií- vytvorený zisk bol o polovicu nižší ako v roku 1997; znížila sa rentabilita nákladov a zvýšila sa platobná neschopnosť.

V roku 1999, po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu, došlo k rastu inflácie a nezamestnanosti, ale postupne sa začala obnovovať vnútorná aj vonkajšia rovnováha. Doznievanie vplyvu nepriaznivých tendencií z predchádzajúcich rokov a dôsledky opatrení vlády Slovenska na ozdravenie ekonomiky (prijaté v máji 1999) mali z krátkodobého hľadiska vplyv na zhoršenie niektorých makroekonomických ukazovateľov: spomalenie rastu HDP na 1,9%; výrazne sa zvýšil rast cenovej hladiny- bol ovplyvnený najmä úpravou regulovaných cien , zavedením dovoznej prirážky, úpravou DPH a spotrebných daní.

V roku 2000 sa prejavili pozitívne efekty stabilizačných opatrení- dosiahla sa makroekonomická rovnováha, nastalo oživenie ekonomiky a miernejší rast cenovej hladiny (ovplyvnil to aj nízky spotrebiteľský dopyt). Makroekonomická rovnováha mala však len dočasný charakter.

V roku 2001 nastal nárast výkonnosti ekonomiky (rast zamestnanosti), mierne vzrástli reálne mzdy a spomalil sa rast spotrebiteľských cien.

K miernemu rastu inflácie v roku 2002 prispeli rastúce ceny pohonných látok (dôsledok zvyšujúcej sa ceny ropy na svetových trhoch - tento vplyv bol ale čiastočne tlmený posilňovaním kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru); zmeny regulovaných cien taktiež prispeli k postupnému miernemu rastu celkovej inflácie.

V roku 2003 klesla miera nezamestnanosti na 15,6%. V tomto roku bolo prijatých viacero dôležitých zákonov- nový zákon o dani z príjmov (zavedenie rovnej dani z príjmov), nový zákon o obchodnom registri (zápis do obchodného registra do 5 dní), novela zákona o správe daní a poplatkov (možnosť podať daňové priznanie elektronickou poštou), zákon o službách zamestnanosti (aktivačné príspevky, vyššia periodicita návšte pre neaktívnych nezamestnaných). Napriek nespokojnosti istých vrstiev obyvateľstva (najmä Rómovia) s následkami prijatých reforiem, z dlhodobého hľadiska majú pozitívny charakter.

V roku 1995 agentúra S&P zvýšila rating NBS o dva stupne (z BB- od roku 1994 na BB+ so stabilným výhľadom; najvyšší neinvestičný stupeň). Agentúra Moody’s udelila rating Baa3 (najnižší investičný stupeň) - aj vďaka nízkemu štátnemu dlhu v pomere k objemu exportu a HDP.

V roku 1996 dostáva SR od agentúry Fitch IBCA hodnotenie BBB- (dostatočná schopnosť plniť finančné záväzky). Agentúra S&P zvýšila hodnotenie na BBB- so stabilným výhľadom (posúva SR zo špekulatívneho pásma na najnižší investičný stupeň- do pásma racionálnych investícií). Toto hodnotenie malo veľký význam, pretože umožňovalo mnohým zahraničným investorom investovať do cenných papierov (dodržanie podmienky investičného ratingu od dvoch najvýznamnejších svetových agentúr). Neskôr ale SR dostala upozornenie o negatívnych tendenciách vývoja na Slovensku (deficit štátneho rozpočtu, prijaté opatrenia na podporu neefektívnych podnikov, snahy o obmedzenie nezávislosti NBS).

V roku 1997 „prekračujúci politický svár“ znemožnil zvýšenie ratingu od agentúry S&P.

V roku 1998 S&P znížila rating na BB+ (rast vonkajšej zadĺženosti SR, pokusy vlády obmedziť nezávislosť NBS, absencia reforiem, správanie vlády typu „po nás nič, po nás potopa“).

Okrem S&P aj agentúra Moody’s v roku 1998 znížila rating SR (agentúre sa nepozdávali snahy vlády vylepšiť výsledky zahraničného obchodu zavedením umelých opatrení- dovozná prirážka; deficit štátneho rozpočtu vo zvýšenej miere financovaný zo zahraničných pôžičiek). Moody’s taktiež konštatuje, že politická situácia vzhľadom k voľbám (2002) znižuje pravdepodobnosť, že nahromadené problémy budú riešené správne.

Rating S&P bol ale opäť zvýšený už v roku 2001 (zrýchlenie rokovaní o vstupe SR do EU, posilnenie bankového sektora, stabilizácia hospodárstva, pokles inflácie a úrokových sadzieb). Moody’s taktiež zvýšila rating, čím sa SR po troch rokoch vrátila zo špekulatívneho do investičného pásma. Pri rozhodovaní o tejto zmene ju presvedčili kroky súčasnej vlády, ktorá sa podľa nej snaží systematicky presadzovať reformy.

Návrat Slovenska zo špekulatívneho do investičného ratingového pásma spôsobil mimoriadne prudkú reakciu koruny. Za necelé dva týždne slovenská mena posilnila voči euru o takmer korunu. Zlepšením ratingu SR od renomovaných agentúr sa dá očakávať zvýšenie prílevu zahraničných investícii; vyšší rating pomôže štátu a podnikateľom zo Slovenska získavať lacnejšie úvery.