Eduard Hanslick

Hoci vyštudoval právo, začal sa vzápätí, už v polovici 40. rokov 19. storočia v Prahe venovať hudobnej kritike a dejinám hudby. Od roku 1852 pôsobil trvale vo Viedni, kde sa stal vôbec prvým profesorom v odbore dejín hudby na tamojšej univerzite (1861). Svoje hudobné kritiky a fejtóny publikoval v najväčších viedenských listoch svojej doby, v Wiener Zeitung, Presse a Neue Freie Presse.

Svojim presadzovaním pohľadu na hudbu ako na „absolútne umenie“, ktoré nenesie konkrétne významy a jeho krása nespočíva v ničom mimo hudbu samotnú, sa postavil do priameho protikladu k názorom Richarda Wagnera, ktorý bol protagonistom tzv. programovej hudby.

Hanslick zasiahol významným spôsobom do skladateľskej dráhy Antonína Dvořáka. V roku 1877 informoval Dvořáka, že jeho dielo prilákalo pozornosť vtedy výraznej osobnosti hudobného romantizmu, skladateľa Johannesa Brahmsa ktorý ho následne odporučil berlínskemu nakladateľovi hudobných diel Fritzovi Simrockovi. Dvořák potom pre Simrocka v roku 1878 napísal prvú sériu svojich Slovanských tancov a získal za ňu veľmi pozitívnu kritiku, a to aj od Hanslicka samotného.

Najväčší ohlas mala Hanslickova habilitačná práca O hudobnom krásnu (Vom Musikalisch-Schönen) z roku 1854.

Rozsiahle bádateľské úsilie stojí aj za dvojzväzkovou Históriou koncertného života vo Viedni (Geschichte des Konzertwesens in Wien, 1869-70) a deväťzväzkovým dielom Moderná opera (Die moderne Oper, 1875-1900). V roku 1894 vyšli v Berlíne jeho spomienky Aus meinem Leben.

Tiež komponoval, ale jeho hudobné dielo je skromné. Obsahuje aj dve piesne na české texty Český houslista a Milostná píseň pod Vyšehradem.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Hanslick

• Heslo v Českom hudobnom slovníku
• Heslo v encyklopédii Britannica
• Heslo v encyklopédii Larousse

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eduard Hanslick na českej Wikipédii.