Tesár čierny

Tesár čierny alebo ďateľ čierny[3] (lat. Dryocopus martius) je druh z čeľade ďatľovité zástupca rodu Dryocopus z podčeľade pravé ďatle (Picinae). Obýva Palearktídu od Španielska po Kamčatku. Je to najväčší európsky ďateľ.[4] V strednej Európe je to bežný hniezdič, miestami hojný, ktorý obsadzuje aj fragmentované lesy a malé lesíky. Hniezdi na väčšine územia Slovenska, hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 91,4 % mapovacích kvadrátov, zimovanie bolo zistené na 92,10 % mapovacích kvadrátov.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov tesár čierny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, druh rozšíril svoj areál v Západnej a Strednej Európe i v Japonsku. V rokoch 1980 – 2013 sa v Európe jeho stavy mierne zvýšili.[1]

tesár čierny
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Dryocopus martius
Linnaeus, 1758
Synonymá
Ďateľ čierny

Mapa rozšírenia tesára čierneho
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Svojou veľkosťou a prevažne čiernym perím s červenou farbou na temeni je tesár čierny skoro nezameniteľný. Je veľký asi ako havran ale štíhlejší a so zreteľne dlhším chvostom. Má dĺžku tela asi 450 – 550[6] mm a rozpätie krídel 640 - 680 mm .[7] Vďaka svojmu čiernemu sfarbeniu a červenej farbe na temene si ho nemožno v strednej Európe zameniť so žiadnym iným vtáčim druhom. Vyskytuje sa v troch rasách vo veľkej časti severnej a centrálnej palearktídy.[8] Odhliadnuc od hlavy pôsobí jednofarebne čierno. Z blízka a za dobrého svetla vidíme menšie odchýlky v odtieni čiernej. Vrchná strana je viac čierna a lesklá, perie má modrastý nádych. Spodná strana je matnejšia, zreteľne svetlejšia s jemným nádychom tmavosivej alebo hnedastočiernej. Obnosené perie sa neleskne a má farbu drevného uhlia. Ručné letky sú často svetlejšie než ostatné perie a s hnedastým odtieňom. U sediaceho tesára je nápadný jeho dlhý chvost, slúžiaci ako opora, ktorý je zreteľne rozdvojený a jednofarebne čierny. Zobák je sivobiely so zreteľnou tmavosivou špičkou, pri koreni široký, asi 5-6 cm dlhý. Dúhovka je u dospelých vtákov z diaľky biela, z blízky je svetlo krémovej farby.

Hlasy a inštrumentálne zvuky

Svojim prejavom je to nápadný vták. Ozýva sa ďaleko počuteľným hlasom. Za priaznivých poveternostných podmienok ho možno zaznamenať aj do vzdialenosti vyše kilometra. Najčastejšie počuť jeho hlas "krr-krr-krr-krr-krr", ktorý používa za letu a melancholicky znejúce tiahle klesajúce volanie "klijéé.. klijéé..", ktoré vydáva za sedu, prezentujúc tak svoju prítomnosť a lokalizáciu alebo ak je vyrušený. Pri veľkej nervozite volá v krátkych intervaloch s niekoľko sekundovými odstupmi. Na konfliktnú situáciu poukazuje lomene znejúca obmena  – "klikje". Tieto hlasy počuť celý rok, s výnimkou neskorého hniezdneho obdobia a kŕmenia.

Iba v čase toku a v skorej fáze hniezdenia vydáva sexuálne motivované strofy "kuo.. kui-kui-kui-kui.." alebo "kli-kli-kli". Strofa pozostáva až z 20 elementov, pričom prvý element je od ostatných mierne odstúpený. Celkovo znie vysoko a kovovo. Týmto hlasom vytyčuje alebo potvrdzuje hranice svojho revíru. Okrem toho obe pohlavia vydávajú počas najväčšieho sexuálneho vzrušenia pri kopulácii zrýchľujúci sa rad tichých hlasov "Kia".

Tiché "Rür" a hlasnejšie "Kijak" možno počuť len v antagonistických situáciach a to iba v rámci druhu. Napríklad aj pri výmene na hniezde, čo poukazuje na skrytú agresivitu hniezdnych partnerov.

Okrem hlasu toku a tiahleho hlasu "kjéé" slúži i bubnovanie na označenie teritória, na získanie kontaktu a na upevnenie partnerstva. Jeden vír takého bubnovania pozostáva aj zo 60 úderov. Pri priemernej frekvencii 17 úderov za sekundu trvá jedna strofa aj tri sekundy. Bubnujú obe pohlavia. Samičky však zriedkavejšie a najčastejšie pomalšie, kratšie i tichšie. Na rozdiel od samíc, samci uprednostňujú na bubnovanie jeden hlavný strom, ktorý môže byť vzdialený od hniezdneho alebo ich hlavného spacieho stromu aj vyše kilometra.

V čase toku a počas hniezdenia často počuť demonštratívne klopanie. Býva rôznej hlasitosti. Ďatle ho používajú pri ukazovaní bútľavín a tiež poukazuje na preskokové jednanie v konfliktnej situácii, napríklad pri výmene na hniezde.[9]

Výskyt a stav na Slovensku

Hojne rozšírený druh po celom území Slovenska. Hniezdenie je zistené od nížiny do nadmorskej výšky 1 500 m n. m..[5][8]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 – 2 500, zimujúcich jedincov 4 500 – 6 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny, v roku 1998 žiadny, v roku 2013 žiadny.[10] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5].

Migrácia

V dospelosti stály vták, v celej svojej oblasti rozšírenia verný svojmu hniezdisku. Aj počas zimy s vysokou snehovou pokrývkou sa snaží zotrvať vo svojom hniezdnom teritóriu. Len silný nedostatok potravy ho prinúti ku potulkám, ktoré zvyčajne nebývajú na veľké vzdialenosti. Prečkajú v oblastiach kde je málo snehu alebo zletia z vyšších polôh do dolín. Ostáva nejasné, či svoje najsevernejšie hniezdiská pravideľne opúšťajú. Mladé vtáky zvyčajne odmigrujú len do 50 km. To v prípade že v okolí kde vyrástli je možné vytvoriť revír. V opačnom prípade dokážu zaletieť skoro do 500 km[8] vzdialenosti, vo výnimočných prípadoch preletia až do vzdialenosti 1 000 km [13]. Stredoerópske tesáre migrujú prevažne západným alebo juhovýchodným smerom.

Vďaka reštrukturalizácii v lesníctve dokázal tesár čierny rozšíriť svoj hniezdny areál v Európe v priebehu 20. storočia silno na západ a na sever. V západnej Európe sa rozširovanie jeho areálu vo veľkej miere už zastavuje.

Biotop

V strednej Európe preferuje staršie topoľové lužné lesy na nížinách, bukové lesy v stredných polohách a vo vyšších polohách zmiešané a z ihličnatých smrekové lesy.[5] Niektoré časti jeho teritória majú špeciálne určenie ako potravinové miesta, bubnovacie stromy a hniezdne teritórium s viacerými hniezdnymi dutinami. Na hniezdne teritórium má špeciálne nároky ohľadom štruktúry porastu, vyžaduje vysoké stromy s holými kmeňmi a prvými hrubými konármi až vo výška viac ako 10 m, porasty s typickou uzavretou klenbou a sálového charakteru. V tesnom susedstve hniezdneho stromu môžu byť aj stromy s konármi v dolnej časti kmeňov, ale nie mladé stromy vo výške vletového otvoru hniezdnej dutiny.[14]

Spôsob života

Tesár čierny je aktívny cez deň. Dennú aktivitu začína v čase východu slnka a spaciu dutinu vyhľadáva večer pri západe slnka. Samce vyhľadávajú svoje spacie dutiny skôr ako samice.[15]

Hniezdenie

Hniezdne dutiny si v strednej Európe zakladajú hlavne na hrubých stromoch s vysokým kmeňom. Hniezdi raz ročne. Hniezdo je umiestnené vo vytesanej dutine s okrúhlym, jemno elipsovitým otvorom alebo i hranatých priemerne 8,5 – 12 cm. Hĺbka asi 30 – 60 cm, šírka 25 cm. Na dutine pracujú viacero rokov, priemerne pribudne v každom teritóriu raz za 5 rokov nová hniezdna dutina.[16] Samica znáša (3) 4 – 5 (6)[8] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci samec) počas 12 až 14 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia počas asi 24 – 28 dní na hniezde.[8]

Potrava

V lete sa živia predovšetkým mravcami žijúcimi v dreve. Ich hniezda odkrývajú po celých plochách aj na väčších kmeňoch stromov. V zime sa zameriavajú na mraveniská.

Ochrana

Tesár čierny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[17]

Vyžaduje mozaiku starých porastov v lesnatej krajine. Vhodné sú prírode blízke spôsoby hospodárenia.[5] Vďaka trvalému spôsobu života a vďaka prísnemu funkčnému rozloženiu teritória sa vytvárajú skupiny hniezdnych dutín. Tieto lokality sú mimoriadne cenné pre ochranu prírody, majiteľ alebo správca lesa môže takýto ostrov starých bútľavých stromov nechať vyznačiť a jeho ochranu zapracovať do plánu starostlivosti. Dôležitou informáciou pre správcu lesa je, že hniezdne teritórium tesára čierneho vyžaduje, aby nezarástlo mladinami, inak ho prestáva využívať.[14] Dutiny pribúdajú pomaly, len každých 5 rokov jedna nová kompletná dutina, čo je menej ako priemerne 1 nová ukončená dutina na 10 ha lesa za rok.[16]

Živočíchy a hniezdne dutiny tesára čierneho

Tesár čierny je dôležitým staviteľom dutín pre množstvo druhov zvierat, ktoré sú viazané na väčšie stromové dutiny. V Európe bolo zistených 58 druhov živočíchov, ktoré ich využívajú keď už ich tesár neobýva alebo aj ako hniezdny konkurenti. Tesár čierny sa tak stáva významným kľúčovým druhom ekosystému lesa a prispieva k druhovej pestrosti lesa. Druhová ochrana preto presahuje rámec ochrany len samotného druhu.[16]

Galéria
  • Samec pri hniezdnej alebo spacej dutine
  • Samica
  • Mláďa
  • Pri hniezdnej alebo spacej dutine
  • Takto spracuje strom pri hľadaní potravy
  • Často dávnejšie napadnutý strom červenou hnilobou a následne drevokaznými mravcami rodu Camponotus
  • Pri hľadaní podkôrneho hmyzu

Referencie
  1. IUCN Red list 2019.2. Prístup 10. decembra 2019.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Tesár čierny/Ďateľ čierny, str.399 - 401, Kropil, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  6. Winkler, H. & Christie, D.A. (2018). Black Woodpecker (Dryocopus martius). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. Lynx Edicions, Barcelona. [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
  7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. Gorman (2004) s. 83
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2017-12-17].
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. Gorman (2004) s. 94
  14. V. Günther, A. Kinser, L. Sikova. Der Schwarzspecht und seine Höhlen Empfehlungen für die Forstwirtschaft [online]. Hamburg : Deutsche Wildtier Stiftung www.deutschewildtierstiftung.de, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online. (DE)
  15. Blume, Dieter. Schwarzspecht, Grünspecht, Grauspecht. [online]. Wittenberg Lutherstadt : A. Ziemsen, distribution zvab.com, 1973, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online. (DE)
  16. Deutsche Wildtier Stiftung, Hamburg, Germany. Schwarzspecht -Zimmermann der Artenvielfalt [online]. deutschewildtierstiftung.de, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online. (po nemecky)
  17. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schwarzspecht na nemeckej Wikipédii.

Literatúra
  • Dieter Blume: Schwarzspecht, Grauspecht und Grünspecht. Neue Brehm-Bücherei 300. Westarp Wissenschaften Magdeburg 1996. S. 17 – 50. ISBN 3-89432-497-X
  • Gerard Gorman: Woodpeckers of Europe. A Study to European Picidae. Bruce Coleman, Chalfont 2004. S. 81 – 94; S. 44; 37;. ISBN 1-87284-205-4

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.