Dolnojizerská tabule

Dolnojizerská tabule je podcelok v južnej a juhozápadnej časti Jizerskej tabule. Zaberá časti okresov Mladá Boleslav, Mělník a Nymburk v Stredočeskom kraji. Podcelok sa rozkladá medzi sídlami Mělník a Liběchov na západe, Lysá nad Labem na juhu, Rožďalovice na východe a Mladá Boleslav na severe. Najvýznamnejším sídlom vnútri podcelku je mesto Benátky nad Jizerou.

Dolnojizerská tabule
geomorfologický podcelok
Jizera a náhon pri Dražiciach
Štát Česko
Nadradená
jednotka		 Jizerská tabule
Susedné
jednotky		 Středojizerská tabule
Ralská pahorkatina
Dolnooharská tabule
Středolabská tabule
Jičínská pahorkatina
Podradené
jednotky		 Košátecká tabule
Vrutická pahorkatina
Luštěnická kotlina
Jabkenická plošina[1]
Najvyšší bod bezmenná kóta
 - výška 320 m n. m.
Rozloha 518 km² (51 800 ha)
Geologické zloženie ílovec, slieňovec, pieskovec
Dolnojizerská tabule na mape Česka
Dolnojizerská tabule na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Charakteristika územia
Južný výbežok Luštěnickej kotliny do Jabkenickej plošiny pri obci Vlkava

Podcelok je mierne členitou pahorkatinou tvorenou turónskymi pieskovcami a vrchnoturónskymi až coniackými slieňovcami a ílovcami, na ktorých vznikla sedimentárna štruktúrna stupňovina s plošinami a kryopedimentami, na západe je rozčlenený výraznými údolnými zárezmi, na východe a juhovýchode s akumulačným povrchom staropleistocénnych riečnych terás. Územie je pokryté kultúrnou krajinou s prevahou menších obcí, značné percento pôdy je obrábané, na piesočnatých pôdach sa rozkladajú prevažne borovicové lesy.[2]

Poloha

Podcelok má zhruba tvar vrcholu naklonenej šipky, ktorej osou je tok rieky Jizery. Celok susedí na severe so sesterským podcelkom - Středojizerskou tabulou, západné rameno šipky v povodí Košáteckého potoka a dolnej Pšovky susedí s Ralskou pahorkatinou a pri Mělníku krátko s Dolnooharskou tabulou. Južný vrchol šipky, blížiaci sa sútoku Jizery s Labem, a východné rameno šipky v povodí hornej Vlkavy, susedí so Středolabskou tabulou, východné rameno ďalej na sever ešte s Jičínskou pahorkatinou.

Geomorfologické členenie

Podcelok Dolnojizerská tabule (podľa triedenia Jaromíra Demka VIB-2B) má v geomorfologickom členení ďalšie štyri okrsky:[2]

  • Košátecká tabule (VIB-2B-1)
  • Luštěnická kotlina (VIB-2B-2)
  • Jabkenická plošina (VIB-2B-3)
  • Vrutická pahorkatina (VIB-2B-4)

Kompletné geomorfologické členenie celej Jizerskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Geomorfologické členenie Jizerskej tabule
ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Středočeská tabule
STŘEDOJIZERSKÁ
TABULE		 Bělská tabule
Rokytská horka (410 m)
Skalská tabule
Horka (385 m)
DOLNOJIZERSKÁ
TABULE		 Košátecká tabule
Kurfirstský vrch (303 m)
Luštěnická kotlina
Lánský kopec (221 m)
Jabkenická plošina
Zámrsky (280 m)
Vrutická pahorkatina
Benátecký vrch (251 m)
PROVINCIA • subprovincia • Oblasť / Celok / podcelok • Okrsok • Vrchol

Významné vrcholy
Prameň pri Kropáčovej Vrutici, prítok Košáteckého potoka
  • Kurfirstský vrch (303 m), kosatčeky tabule
  • Horka (290 m), Košátecká tabule
  • Chloumeček (282 m), Košátecká tabule
  • Hlavnov (258 m), Jabkenická plošina
  • Benátecký vrch (251 m), Vrutická pahorkatina
  • Šibák (228 m), Vrutická pahorkatina
  • Kobylí hlava (215 m), Košátecká tabule

Najvyšším bodom podcelku je bezmenná kóta (320 m) v Košáteckej tabuli, severovýchodne od Nebužiel, pri hranici so Středojizerskou tabulou.

Referencie
  1. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
  2. DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnojizerská tabule na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.