Czarny Staw Gąsienicowy

Pleso má oválny tvar, kryštálová voda má zafírovú farbu. V jazere, neďaleko severovýchodného brehu, je ostrovček zarastený kosodrevinou. V roku 1909 sa uvažovalo postaviť na ostrovčeku mauzóleum poľského básnika predstaviteľa romantizmu Juliusza Słowackého. Zámer sa neuskutočnil pre protesty ochrancov prírody. Na severe pleso uzatvára skalný prah, cez ktorý preteká Czarny Potok Gąsienicowy. Pleso bolo v roku 1881 zarybnené pstruhom potočným.

Názov plesa je odvodený od tmavomodrého zafarbenia vody prechádzajúceho do čierneho zafarbenia spojeného s tieňom, ktorý vrhá blízky štít a sinicami (Pleurocapsa polonica), ktoré pokrývajú kamene na brehu jazera. Priehľadnosť vody dosahuje až do hĺbky 12 m.

Od začiatku 19. storočia pleso pútalo pozornosť turistov. Často bolo námetom pre maliarov. V rokoch 1884 – 1920 stál na brehu plesa bufet, ktorý vlastnil Józef Sieczki zo Zakopaného. Zhorel v roku 1920.

• z Hali Gąsienicowej na Zawrat, po chodníku okolo brehu.
  • Čas túry: z chaty Murowaniec k plesu Czarny Staw: 30 min, ↓ 20 min
  • Čas túry od Czarnego Stawu na Zawrat: 1:50 h, ↓ 1:20 h
• na Skrajny Granat, opúšťa modrú značku na východom brehu plesa.
  • Čas túry: 1:45 h, ↓ 1:20 h
• Turistická značka čierna začína na severnom brehu plesa smerom na Mały Kościelec a ďalej na sedlo Karb a Kościelec.
  • Čas túry na Karb: 40 min, ↓ 30 min.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Czarny Staw Gąsienicowy

• Poloha na turistickej mape

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Czarny Staw Gąsienicowy na poľskej Wikipédii.