Džalál Tálabání
Džalál Tálabání (arab. جلال طالباني – Džalál Ṭálabání, kurd. جهلال تاڵه بانی – Celal Talebanî; * 12. november 1933, Kelkan, Irak – † 3. október 2017, Berlín, Nemecko [1]) bol popredný kurdský iracký politik, zakladateľ a generálny tajomník Vlasteneckého zväzu Kurdistanu (PUK), od 6. apríla 2005 prezident Iraku.
Džalál Tálabání | ||||||||
iracký prezident | ||||||||
6. prezident | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 7. apríl 2005 – 24. júl 2014 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 12. november 1933 Kelkan, Irak | |||||||
Úmrtie | 3. október 2017 (83 rokov) Berlín, Nemecko | |||||||
Odkazy | ||||||||
Džalál Tálabání (multimediálne súbory) | ||||||||
|
Tálabání sa narodil v obci Kelkan na severe Iraku. Už ako štrnásťročný vstúpil do Kurdskej demokratickej strany (KDP) a v osemnástich rokoch bol zvolený do jej ústredného výboru. V rokoch 1953 – 1956 vyštudoval právo. Na konci 60-tych rokov sa s konzervatívnou KDP rozišiel a v roku 1975 založil ľavicovejší Vlastenecký zväz Kurdistanu (PUK). V nasledujúcich desaťročiach Tálabáního PUK a KDP, vedená Masúdom Barzáním, spolu súperili o rozhodujúci vplyv v irackom Kurdistane. Vzájomné rozpory vyvrcholili dokonca v 90-tych rokoch otvorenou občianskou vojnou. Nakoniec sa Tálabání s Barzáním zmierili a po páde Saddáma Husajna išli obidve hlavné kurdské strany do volieb spoločne a získali 75 kresiel v irackom Národnom zhromaždení. Z hľadiska kurdskej národnostnej politiky patril Tálabání k umierneným zástancom federalizácie Iraku a dištancoval sa od hnutia za nezávislý Kurdistan.
Po zvrhnutí Saddáma Husajna v roku 2003 bol zvolený za prezidenta. Stal sa prvým nearabským prezidentom Iraku. Bol vnímaný ako štátnik, ktorý dokázal znižovať napätie medzi šiitmi, sunnitmi a Kurdmi. V roku 2012 utrpel mozgovú príhodu a ešte v tom istom roku ho prepravili na liečbu do Nemecka. Od svojej hospitalizácie v roku 2012 sa už na politickom živote nezúčastňoval.
Referencie
- Zomrel iracký exprezident Džalál Talabání [online]. teraz.sk, 2017-10-03, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online.