Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)

Chrám svätého Jána Krstiteľa (bulh. Църква „Свети Йоан Кръстител” Cărkva „Sveti Joan Krăstitel“),[1][2][3][4][5][6][7] prípadne (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител” Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“)[8][1][9] je bývalý pravoslávny chrám nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku.[8][1][2][3][4][5][6][7]

Chrám svätého Jána Krstiteľa
bývalý pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
Patrocínium: Ján Krstiteľ
Štát Bulharsko
Oblasť Burgas
Okres Nesebar
Mesto Nesebar
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°39′33″S 27°44′02″V
Dĺžka 14,1 m
Šírka 10,2 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet kupol 1
Štýl byzantský
Výstavba pravdepodobne 9. alebo 10. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of Saint John the Baptist in Nesebar
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Poloha

Chrám svätého Jána Krstiteľa leží v centrálnej časti poloostrova, ktorý tvorí historickú časť Nesebaru.[7][10] Nachádza sa tak zároveň v centrálnej časti Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[11]

Dejiny a súčasnosť

Dnešná budova bola postavaná na základoch staršieho ranokresťanského chrámu. Jednalo sa o neskoroantickú trojloďovú baziliku s jednou polkruhovou apsidou na východnej strane chrámu a pravdepodobne aj s dvoma menšími polkruhovými apsidami na južnej a severnej fasáde. Predpokladá sa, že táto budova bola postavaná v 6. storočí. Toto sa zistilo v roku 2013 v rámci archeologickeho výzkumu, ktorý prebiehal zároveň s reštauráciou budovy.[6][7]

V roku 812 chán Krum obsadil Nesebar a pripojil ho k Prvej bulharskej ríši. Následne došlo po roku 865 ku christianizácii bulharského obyvateľstva, čo viedlo k výstavbe nových chrámov v meste medzi ktoré patrí aj Chrám svätého Jána Krstiteľa.[5] Súčasná budova bola postavená pravdepodobne v priebehu 10. storočia.[8][1][2][3][4][6][7] Neskoršie výzkumy[2][4] ako aj niektoré charakteristické staviteľské znaky však ukazujú skôr už na koniec[2][4] 9. storočia,[2][5][10][4] na obdobie v priebehu panovania cára Borisa I.,[4][10] ale nevylučuje sa prípadne dokonca ani začiatok[2] 11. storočia.[2][3][4][10]

V súčasnosti sa v budove nachádza múzejná expozícia.[6][7] V rámci expozície sú tu vystavené ikony pochádzajúce z Nesebaru.[7]

Charakteristika

Ako materiál na výstavbu chrámu bol použitý lámaný[8][3][6][7][1][2], ako aj riečny[1] kameň[8][5][3][6][7][1], ktorý bol na niektorých miestach, ale riedko doplnený tehlami[1][5][2] (najviac tehiel je použitých v tambure),[1] pričom ako spojovací materiál bola použitá[8][3][6][7] červená[3][8] malta.[8][6][7][3][5] V niektorých miestach (prevážne v podporných stĺpoch, ale aj inde) boli použité, ako stavebný materiál aj zvyšky z iných stavieb, prípadne zbúraných budov.[4] Nad dverami a oknami sa nachádza dekoratívne okrasné elementy zhotovené z tehiel.[8][6][7][3][5] Výnimočne bol na niektorých miestach (prevážne na stenách kupole) budovy využitý tzv. „klietkový“ štýl stavby, kde sa striedajú rady postavené z kameňov s tehlami. Väčšina tehiel v stenách budovy je však umiestnená neplánovo a nepravidelne.[4] Dĺžka chrámu vrátane centrálnej apsidy[8][2][3] dosahuje 14,1 metra[2] a šírka budovy[8][2][3] je 10,2 metra.[2]

Budova je predstaviteľom prechodného typu stavby medzi skrátenou bazilikou a krížovo-kupolovým chrámom.[8][1][6][7][3] Najbližšie typovo chrám patrí k ku krížovo-kupolovým chrámom so štyrmi slobodne stojacími opornými stĺpmi, ale nie priamo klasického tzv. „stoličného typu”, z dôvodu chýbajúcej predsiene a predapsidového priestranstva, ako aj faktu, že rozdelenie ploských častí na fasádach nemá konkrétny konštrukčný účel.[2] Chrám nemá predsieň.[1][3] Pôdorys chrámu je obdĺžnikovitý.[1] Krížová forma budovy sa viditelne odráža na vonkajšom vzhľade,[8][1] keďže ramená pomyselného kríža mierne vyčnievajú z línie jednotlivých fasád budovy.[1] Vertikálne rameno kríža je dlhšie než horizontálne. Ramená kríźa sú na vrchu zakončené trojuholníkovitými frontónmi.[1] Západná, južná a severná vonkajšia fasáda budovy je na vrchu zakončená vysokou slepou arkádou.[1][6][7][3]

Budova je trojloďová.[8][1][6][7][3][5] Stredná loď chrámu je dvakrát širšia než bočné lode.[8][3] Jednotlivé lode sú od seba oddelené celkovo štyrmi pilastrami,[8][3] ako aj štyrmi mohutnými murovanými stĺpmi[8][1][3][6][7], ktoré zároveň podopierajú kupolu chrámu.[1][6][7] Samotná kupola je položená na vysokom cylindrickom tambure.[1][3][5][4] Kupola má pologuľovité zakončenie.[3][5][4] Priemer kupole je 3,5 metra.[4] Stĺpy stoja v priestore naosu samostatne a nie sú vzájomne prepojené.[2] Východná strana chrámu je zakončená tromi[1][3][5] polkruhovými[8][1][3] apsidami.[8][1][3][5] V strede centrálnej apsidy sa v interiéri chrámu nachádza vyvýšený stupeň.[8][3] Oltárny priestor je v interiéri rozdelený na tri časti jednotlivými apsidami. V chráme sa nenachádza predapsidové priestranstvo.[2] Na západnej strane chrámu sa nachádzajú tri,[2][4] klenbou zakončené[1] portály,[1][2] ktorými sa vchádza do jednotlivých lodí.[1][4] Ďalší vchod chrámu sa nachádza v severnej fasáde budovy[1][2][4] a budova tak celkovo disponuje štyrmi vchodmi.[2][4] Pôvodne sa nachádzal vchod aj na južnej fasáde a chrám tak disponoval celkovo až piatimi vchodmi.[4]

Interiér chrámu je len veľmi slabo osvetlený prirodzeným svetlom, keďže okná budovy sú síce pomerne dlhé, ale veľmi úzke a nie je ich veľký počet. Ich rozmiestnenie je následovné: štyri na kupole, tri na centrálnej apside, po jednom na bočných apsidách a tri na západnej fasáde. Tieto okná tak prepúšťajú do budovy len veľmi málo prirodzeného svetla. Interiér chrámu tak býval neustále osvetlovaný pomocou sviečok a lustrov.[4] Interiér budovy je omietnutý a vyzdobený freskami.[8][6][7][3] Medzi najvýznamnejšie patria napríklad ktitorský (donátorský) portrét zo 14. storočia[5][3][8] na južnej stene,[3][8] za juhozápadným stĺpom,[8] scéna s vyobrazením svätej Maríny zo 17. storočia[8][3][5] na severnej strane juhozápadného stĺpu,[8][6][7] grécky nápis „Svätý Ján, spas ma!“ na potere, ktorý zakrývá dieru na severovýchodnom stĺpe,[8] alebo zvyšky fresiek, ktoré sa dochovali na stenách kupole.[8][3] Najstaršie fresky v chráme sú fragmenty, ktoré sa zachovali na južnej stene a pochádzajú z 12. storočia.[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[9]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.69 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kulltúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 41 z roku 1964 – ako dôvod ochrany bola pridaná aj architektonicko-staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“ (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител”, doslova Chrám svätého Jána Krstiteľa).[9]

Zaujímavosti

  • Chrám svätého Jána Krstiteľa je jedným z nesebarských chrámov, ktoré sú zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO.[5]
  • Predpokladá sa, že tento chrám architektonicky slúžil ako vzor pre niektoré neskôr postavené nesebarské chrámy.[3]

Galéria

Referencie

  1. NIKOLOVA, Bistra. Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie IX – XIV v. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. MARIN DRINOV". 2002. 208 s. ISBN 9544307621. S. 147. (po bulharsky)
  2. DONČEVA, Stela. Krăstokupolnite cărkvi v Părvoto bălgarsko carstvo – Architekturen oblik. Veliko Tărnovo : Izdatelstvo "Faber". 2008. 372 s. ISBN 9789547758438. S. 221 – 222. (po bulharsky)
  3. POPOV, Biser. Bălgarskoto černomorie. Varna : Izdatelska kăšta STENO. 2014. 276 s. ISBN 9789544497163. S. 147 – 148. (po bulharsky)
  4. MAVRODINOV, Nikola prof.. Starobălgarskoto izkustvo – Izkustvoto na Părvoto bălgarsko carstvo. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 412 s. ISBN 9786191521869. S. 151 – 156. (po bulharsky)
  5. KOLEKTÍV AUTOROV. Svetovno nasledstvo na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Izdatelstvo na BAN "Prof. MARIN DRINOV". 2016. 252 s. ISBN 9789548104357. S. 74. (po bulharsky)
  6. ancient-nessebar.com
  7. svetimesta.com
  8. KIJAŠKINA, Peťa. Nesebăr – Chiľadoletnijat grad. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 2007. 48 s. ISBN 9789545796319. S. 33. (po bulharsky)
  9. mc.government.bg
  10. lightfromthepast.com
  11. opoznai.bg

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.