Chrám Nanebovstúpenia Pána (gréckokatolícky, Plovdiv)

Počiatky gréckokatolíckej cirkvi v Bulharsku sú spojené s pomocou a podporou hnutia asumpcionistov, ktorí na území Bulharska prvýkrát začali vyvíjať činnosť začiatkom 60. rokov 19. storočia a v Plovdive boli prvýkrát zaznamenaní v roku 1863. Rovnako ako aj na iných miestach v Bulharsku, aj v Plovdive významne dopomohli k vzniku gréckokatolíckej farnosti. Tá sa začala formovať v roku 1883, keď sa v meste začali objavovať uniatskí utečenci z oblasti okolo mesta Adrianopol vo Východnej Trácii. Farnosť bola nakoniec založená v roku 1887 spoločne s dokončením prvej uniatskej kaplnky zasvätenej Nanebovstúpeniu Pána. Chrám bol vysvätený biskupom Michailom Petkovom v spolupráci s duchovnými Adrianopolského vilajetu (provincie) v deň chrámového sviatku 2. júna 1888. Prvým kňazom spravujúcim novovzniknutú plovdivskú farnosť sa stal Jacques Chilier, ktorý túto úlohu zastával až do roku 1892.[6]

Prvý uniatský chrám v Plovdive bola kaplnka zasvätená Nanebovstúpeniu Pána, ktorá bola postavená v rokoch 1884 – 1887. Táto budova slúžila až do roku 1926, kedy musela byť zbúraná z dôvodu rozširovania ulice „Ľuben Karavelov“ (bulh. улица „Любен Каравелов“). Na konci roku 1927 sa začala výstavba nového farského chrámu, táto budova však bola kompletne zničená ešte počas výstavby v dôsledku Čirpanského zemetrasenia v roku 1928.[1] Dnešný chrám bol postavený v roku 1931[4][2][1] a v tom istom roku bol chrám vysvätený exarchom Kirilom Kurtevom.[2][1]

Chrám je v súčasnosti funkčným farským chrámom gréckokatolíckej plovdivskej farnosti Nanebovstúpenia Pána. Pri chráme pôsobí charitatívna skupina v rámci organizácie Caritas, ktorá sa venuje starostlivosti o starých a chorých. Farnosť taktiež vydáva časopis Nadežda (bulh. Надежда, doslova Nádej), ktorý je písaný deťmi navštevujúcimi hodiny vierouky v chráme.[2]

Prvým gréckokatolíckym chrámom Nanebovstúpenia Pána bola kaplnka, ktorá stála približne 200 metrov od rieky Marice vo dvore mužského katolíckeho kolégia. Išlo o malú budovu s dĺžkou 16 metrov, šírkou 7 metrov a výškou 8 metrov.[1]

Druhá budova mala už stať v susedstve tzv. „novej budovy“ mužského katolíckeho kolégia svätého Augustína a teda v lokalite, kde sa nachádza aj dnešný chrám. Išlo o budovu, ktorá bola naprojektovaná s dĺžkou dosahujúcou 25 metrov, šírkou 14 metrov a výškou 12 metrov s 20 metrov vysokou zvonicou. Aj keď výstavba chrámu sa začala, táto budova nakoniec nebola dokončená.[1]

Súčasná budova bola postavená v blízkosti tzv. „novej budovy“ mužského katolíckeho kolégia svätého Augustína[1] v roku 1931.[1][2] Najväčšie zásluhy na výstavbe dnešnej budovy mal neskorší pápež Angelo Giuseppe Roncalli, ktorý v tom čase pôsobil ako apoštolský nuncius v Bulharsku a ktorý zabezpečil taktiež prostriedky na financovanie výstavby.[1] Jej autorom je významný plovdivský architekt Kamen Petrov.[4] Budova je postavená ako trojloďová bazilika podľa tradícií východného katolicizmu. Pod budovou sa nachádza krypta v ktorej sa uchovávajú portréty Angela Giuseppa Roncalliho, biskupa Petăra Parčeviča, ale aj autora budovy, architekta Kamena Petrova. Vnútorná výzdoba chrámu vrátane ikonostasu bola donesená z adrianopolských chrámov. Vitráže okien sú zhotovené podľa projektu bulharského umelca Neďalka Bojadžieva, pričom samotné farebné časti sklenených výplní ako aj olovené rámy boli zhotovené vo Francúzsku.[1]

Chrámový sviatok je pohyblivý a slávi sa vždy vo štvrtok na sviatok Nanebovstúpenia Krista.[3]