Francúzske kolégium svätého Jozefa

Budova je známa aj ako Francúzske dievčenské kolégium svätého Jozefa (bulh. Френски девически колеж „Свети Йосиф“ – Frenski devičeski kolež „Sveti Josif“),[1] Francúzske dievčenské kolégium (bulh. Френски девически колеж – Frenski devičeski kolež),[5][8] Dievčenské katolícke kolégium svätého Jozefa (bulh. Девически католически колеж „Свети Йосиф“ – Devičeski katoličeski kolež „Sveti Josif“),[5] Dievčenské kolégium svätého Jozefa (bulh. Девически колеж „Свети Йосиф“ – Devičeski kolež „Sveti Josif“),[2] alebo len Francúzske kolégium (bulh. Френски колеж – Frenski kolež).[4]

Budova leží v centrálnej časti Plovdivu[1][5] obkolesená ulicami „G. M. Dimitrov“ (bulh. улица „Г. М. Димитров“), „Krăsťu Pastuchov“ (bulh. улица „Кръстю Пастухов“), „Canko Ďustabanov“ (bulh. улица „Цанко Дюстабанов“)[5][4] a „Car Asen“ (bulh. улица „Цар Асен“)[4] v susedstve rímskokatolíckeho kostola svätého Jozefa.[5][3]

V roku 1866 sa v Plovdive prvýkrát objavili mníšky z katolíckeho Rádu Jozefíniek[2][4] (samotná Dievčenská kongregácia svätého Jozefa bola založená v južnom Francúzsku v roku 1832).[2]

V roku 1867 sa podarilo[1][5][2] s prispením darov od biskupa Andrea Canovu[1][2] v Plovdive otvoriť francúzsku dievčenskú školu.[1][5][2] Okrem 15 000 frankov, ktoré na založenie školy venoval priamo Andrea Canova poskytlo 9 000 frankov tiež francúzske ministerstvo zahraničných vecí.[1] Tieto prostriedky boli okrem dievčenskej školy venované aj blízkemu mužskému kolégiu svätého Augustína.[1] Škola bola spravovaná misionárkami z rádu Jozefíniek.[1][2]

V roku 1899 bolo pôvodná dievčenská škola, premenená na kolégium,[1][2] ktoré začalo poskytovať úplné gymnaziálne vzdelanie.[1] V tom istom roku sa začala aj výstavba nového sídla pre kolégium predstavovaného súčasnou budovou.[1][5][2] Úplne dokončená bola výstavba budovy v priebehu roku 1907.[6] V kolégiu učilo v začiatkoch osem jozefínskych mníšok, pričom žiačok bolo približne stopäťdesiat. Časť z nich bola ubytovaná priamo v priestoroch kolégia a zvyšné žiačky na vyučovanie dochádzali.[2] Medzi hlavné predmety výuky patrili technické práce, prírodné náuky, bulharská história a literatúra, francúzsky jazyk, latinský jazyk a účtovníctvo.[4] V období pred začiatkom prvej balkánskej vojny bolo vyučujúcich mníšok pätnásť a na kolégiu sa v tom čase vzdelávalo už približne tristo žiačok.[2] V rokoch 1912 – 1915 už bolo vyučujúcich približne dvadsať.[4]

V roku 1928 postihlo oblasť Plovdivu zemetrasenie, ktoré poškodilo aj budovu kolégia. Stavba musela byť následne renovovaná.[8][6] Táto reštaurácia bola dokončená v roku 1942.[6] Po 9. septembri 1944, keď sa v Bulharsku zmenila vláda a krajina sa dostala pod sovietsky vplyv sa začali religiózne školy zo strany vlády rôzne obmedzovať, pričom ako dôvod bola uvedená údajná antikomunistická propaganda v týchto zariadeniach. Kolégium však ešte niekoľko ďalších rokov fungovalo. V roku 1948 v kolégiu učilo dvadsaťosem mníšok a žiačok v tej dobe už bolo približne tristopäťdesiat. V priebehu tohto roku bolo kolégium štátnymi orgánmi zrušené, budova bola znárodnená[4][6] a mníšky, ktoré v kolégiu pôsobili, boli vlakom odsunuté do Francúzska.[4]

Budova sa následne v druhej polovici 20. storočia stala na dlhý čas sídlom pobočky plovdivskej lekárskej univerzity.[5] V roku 1985 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku.[7] V roku 1987 sa bývalé kolégium stalo sídlom pobočky sofijskej Technickej univerzity. Po páde socializmu chcel budovu získať naspäť do vlastníctva francúzsky Rád svätého Jozefa, súdny proces však pre nich nedopadol úspešne. V roku 1992 síce objekt bol vrátený reštitúciou do majetku rádu, neskôr však Bulharsko v rámci medzinárodného súdneho procesu dokázalo, že po druhej svetovej vojne v rámci reparácií, ktoré boli vyplatené Francúzsku bola vyplatená aj hodnota tejto budovy. V roku 2000 sa tak budova vrátila do majetku Bulharska. V roku 2012 bolo miestnym zastupiteľstvom vydané povolenie na reštauráciu budovy a samotná čiastočná reštaurácia následne prebehla v rokoch 2017 – 2018.[7][6]

V súčasnosti je budova stále sídlom tzv. Tretieho korpusu plovdivskej pobočky sofijskej Technickej univerzity.[6][7]

Budova bola postavená podľa projektu architektov Vălka Vălkoviča a Georgiho Fingova.[5] V čase výstavby v roku 1899 sa v lokalite výstavby nachádzali len malé svojpomocne postavené obytné domčeky a budova kolégia sa tak stala jedinou väčšou stavbou v okolí.[5] Budova bola pôvodne postavená ako dvojposchodová s veľkým dvorom v ktorom sa nachádzalo množstvo okrasných drevín.[8] Pri rekonštrukcii po zemetrasení v roku 1928 bola zreštaurovaná na základe projektu architekta Kamena Petkova. V rámci tejto rekonštrukcie bolo pristavané tretie poschodie.[8][6] Budova, a to predovšetkým štylizované geometrické detaily reliéfovej okrasy fasády, sú zhotovené v secesnom slohu.[8]

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1][7]

Za kultúrnu pamiatku bola budova kolégia vyhlásená v roku 1985.[7] Ako dôvod ochrany bola uvedená architektonicko-staviteľská hodnota budovy.[7][6] Od roku 2009 je budova aj urbanistickým pamätníkom a predstaviteľom tzv. kultúrnej krajiny v rámci historickej zóny Filipopolis-Trimoncium-Plovdiv.[6]

• 
  pohľad na severozápadný roh vnútorného dvora kolégia
• 
  detailný pohľad na časť severovýchodnej fasády
• 
  detailný pohľad na časť fasády vo dvore
• 
  rímskokatolícky kostol svätého Jozefa v areáli francúzskeho kolégia
• 
  panoramatický pohľad na vnútorný dvor z juhovýchodu
• 
  budova francúzskeho kolégia pred rokom 1928 na historickej fotografii
• 
  budova francúzskeho kolégia pred rokom 1928 na historickej fotografii
• 
  certifikát o absolvovaní školy vydaný jednej zo žiačok v roku 1933

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francúzske kolégium svätého Jozefa