Cathedra Petri
Cathedra Petri (Katedra svätého Petra, tal. La Cattedra di San Pietro) je náboženská relikvia v Bazilike svätého Petra, pozlátený drevený trón, podľa náboženskej tradície patriaci prvému pápežovi svätému Petrovi.
S myšlienkou vytvorenia monumentu v závere apsidy baziliky, ktorý by uschoval najvzácnejšiu relikviu svätopeterskej baziliky, prišiel pápež Alexander VII. V roku 1657 poveril sochára a architekta Gian Lorenza Berniniho aby takýto monument navrhol. Podľa malého umelcovho návrhu pripravili jeho žiaci väčší model.
Svoju pôvodnú predstavu však Bernini na návrh maliara Andreu Sacchiho prepracoval a do nového návrhu zahrnul i okno, ktoré apsidu zhora presvetľovalo.
Išlo o geniálnu Berniniho myšlienku, ktorá v sebe spájala umeleckú i duchovnú stránku diela. Jej vyvrcholením bolo v roku 1666 dotvorenie okna namaľovaním letiacej holubice, symbolu Ducha svätého. Okno je obklopené pozlátenou gloriolou s anjelmi.
Vrchné zakončenie diela tvorí pápežská tiara, ktorú pridržiavajú dvaja puttiovia.
Berniniho návrh spodnej časti diela predpokladal umiestnenie sôch štyroch cirkevných učiteľov, dvoch západných a dvoch východných. Vpravo vpredu umiestnil sv. Augustína a za ním sv. Atanáza. Vľavo vpredu predpokladal sochu sv. Ambróza a za ním sv. Jána Zlatoústeho. Dvaja z nich - sv. Augustín a sv. Ambróz - symbolicky zastupujú západnú kresťanskú cirkev, sv. Atanáz a sv. Ján Zlatoústy zasa východnú cirkev. Sochy boli hotové začiatkom roku 1663.
Ústredným miestom celého diela je bronzové kreslo. Ide vlastne o kovovú schránku, v ktorej je uložená ako relikvia pôvodný Petrov biskupský trón. Dlho sa uvažovalo o jeho pôvode. Od nepamäti sa verilo v pravosť relikvie. Až v roku 1867 nariadil pápež Pius IX. otvoriť schránku a verejne vystaviť katedru. Príležitosť vidieť relikviu naživo dostali nielen návštevníci baziliky, ale i vedci, ktorí prišli k záveru, že dielo je oveľa mladšie a pochádza pravdepodobne z karolínskej éry stredoveku. Vysloviť definitívne stanovisko sa im však pre krátkosť vystavenia katedry nepodarilo.
Omnoho väčšia možnosť sa vedcom naskytla pri druhom otvorení schránky počas pontifikátu Pavla VI. Dendrologickým výskumom sa potvrdilo, že drevo katedry pochádza zo stromov vyťatých v tridsiatych rokoch 13. storočia. V podstate sa potvrdili domnienky predošlého bádania: katedra pochádza z obdobia franského kráľa Karola Holého z roku 875, ktorého postava je vyrezaná zo slonoviny pokrývajúcej sedadlo. Podľa istej diplomovej práce na tému pôvodu dreveného trónu: „...táto drevená katedra je pravdepodobne starý trón, prenesený do Ríma Karolom Plešatým v roku 875. Vedel, že Pontifex - ktorý ho v tom roku korunoval (išlo o pápeža Jána VIII.) - používa podobné kreslá ako symboly svojej autority. Daroval mu najnádhernejší trón, aký mu jeho poddaní vôbec kedy vyrobili. Používal sa výlučne pri pápežských intronizáciách, vystavovali ho a nosievali v procesiách pri Slávnosti katedry. Cez železné kruhy na jeho bokoch sa prevliekali nosné tyče... Slonovinové obloženie nie je vyrobené skôr ako v deviatom storočí.“
Napriek všetkým týmto zisteniam ostáva Petrova katedra relikviou, symbolizujúcou učiteľský úrad cirkvi a zjednocujúcou všetkých katolíkov na svete.
Zdroje
- Haľko, Jozef: Tam, kde zomrel Peter, Daka, Bratislava, 1994, ISBN 80-9005-39-7-1
- B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
- M. Collins, Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4