Bzová (prírodná pamiatka)

Prírodná pamiatka je súčasťou geomorfologickej provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Západné Beskydy, celku Hostýnsko-vsetínská hornatina. Geologickým podkladom Bzovej a priľahlého okolia je magurský flyš, tvorený prevažne paleogénnymi flyšovými pieskovcami ráztockých vrstiev soláňského súvrstvia. Naprieč, zhruba stredom územia, sa tiahne balvanitý vrcholový hrebeň.[6]

Povrch je kamenistý, miestami s balvanmi a suťou. Pôdny kryt je prevažne tvorený kambizemou.[6]

Podložie je tvorené málo priepustnými horninami magurského flyšu, kvôli tomu nedochádza k väčšej akumulácii vody.

Celé územie je odvodňované do Čierneho mora, z veľkej časti patrí do povodia rieky Moravy, severovýchod je potom odvodňovaný riekou Bečvou.[7]

Zaujímavým je protiľahlý kopec Ondřejovsko, ktorý tvorí hranicu dvoch hydrologických povodí. Severná časť spadá do povodia Hanej a Moravy od Malej Hané po Dřevnice, menšia časť na východnej strane hrebeňa spadá do povodia Dřevnice a Moravy od Dřevnice po Olšavu. Do toho povodia spadá aj kopec Bzová s prírodnou pamiatkou.[8]

Popadané stromy podliehajúce prirodzenému rozkladu sú útočiskom pre početné druhy bezstavovcov

Korytá všetkých riek a potokov sú výrazne poznačené ľudskou činnosťou. Dochádzalo k napriamovaniu a ohradzovaniu. Na niektorých tokoch boli tiež vybudované menšie nádrže (rybníky, retenčné nádrže, priehrady...). Dve retenčné nádrže sa nachádzajú v blízkosti prírodnej pamiatky v obci Vlčková.[7]

Vegetáciu prírodnej pamiatky tvoria kvetnatá bučina (Dentario enneaphylli-Fagetum) s prevažujúcim bukom lesným (Fagus sylvatica) v stromovom poschodí, miestami je primiešaný javor horský (Acer pseudoplatanus), brest horský (Ulmus glabra) a jedľa biela (Abies alba). V bylinnom poschodí sa vyskytujú bežné druhy karpatskej kveteny, napr. lykovec jedovatý (Daphne mezereum), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), lipkavec marinkový (Galium odoratum), bažanka trváca (Mercurialis perennis), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), čistec lesný (Stachys sylvatica), česnačka lekárska (Alliaria petiolata) a čerkáč hájny (Lysimachia nemorum). Na koreňoch a kmeňoch bukov je vyvinuté machové poschodie.[6]

Machy na koreňoch a kmeňoch starých bukov

Stromy poskytujú útočisko mnohým druhom vtákov, napr. jastrab krahulec (Accipiter nisus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), holub plúžik (Columba oenas), holub hrivnák (Columba palumbus). Povalené kmene a pahýle stromov tvoria stanovište mnohým druhom bezstavovcov, tie predstavujú obživu pre ďatľa veľkého (Dendrocopos major), ďatľa prostredného (Denrocopos medius), tesára čierneho (Dryocopus martius). Z vtákov sa tu ďalej vyskytuje brhlík obyčajný (Sitta europea) a oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes). Zver je typická pre lesy mierneho pásma.[6]

Lesné porasty sú z minulosti ovplyvnené ťažbou a následným zalesňovaním holín nepôvodnými druhmi (smrek, borovica, smrekovec). Tiež priestorová skladba zalesnenia bola pozmenená, čo viedlo k častým zosuvom. Človek mal na lokalitu nepriaznivý vplyv aj v priebehu 19. a 20. storočia. Došlo k melioráciám, k výstavbám lesných a asfaltových ciest, regulácii potokov...[7]

V 21. storočí sú to najmä vysoké stavy lesnej zveri, ktorá spôsobuje značné škody. V lesoch sa vyskytuje hlavne zver srnčia, danielia a muflónia, ktorá zabraňuje prirodzenej obnove.[8] I jedľa biela (Abies alba), ktorá sa tu skôr hojnejšie vyskytovala, bola zredukovaná ohryzením semenáčikov, a najmä potom negatívnym dopadom exhalácií v priebehu 80. rokov minulého storočia. Teraz sa tu nachádza hlavne v podobe vyvratí a práchnivejúceho dreva.[7]

Ceduľa pri vrchole

Na niektorých miestach je potrebné vykonať mierne zásahy, v prvom rade vyrezať nálet nepôvodných drevín, predovšetkým smreka obyčajného a tiež začať prirodzenú obnovu pôvodných drevín s oplotením.[9]