Hostýnske vrchy
Hostýnské vrchy je vysočina na východnej Morave a predstavuje geomorfologický podcelok Hostýnsko-vsetínskej hornatiny. Patrí do Vonkajších Západných Karpát, podcelku Západných Beskýd a od Vsetínskych vrchov sú oddelené údolím Vsetínskej Bečvy.
| Hostýnské vrchy | |||
| pohorie | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Morava | ||
| Časť | Hostýnsko-vsetínská hornatina | ||
| Najvyšší bod | Kelčský Javorník | ||
| - výška | 864 m n. m. | ||
 Hostýnsko-vsetínská hornatina Hostýnsko-vsetínská hornatina
| |||
| Wikimedia Commons: Hostýnské vrchy | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Značná časť Hostýnských vrchov je zalesnená a najvyšším vrcholom je Kelčský Javorník (864 m n. m.). Ďalším významným vrcholom je Hostýn (735 m n. m.), ktorý je najvýznamnejším pútnickým miestom mariánskeho kultu v Česku a ktorý dal pohoriu meno. Vodné toky prameniace v pohorí odvádzajú vodu do Moravy.
Vysočina je obkolesená pásom zníženín, ktorých súčasťou je Moravská brána a Hornomoravský úval. Juhozápad tvorí Kelčská pahorkatina, Holešovská plošina. Severovýchodná časť Hostýnských vrchov je trochu nižšia. Táto oblasť je vymedzená údoliami Juhyně a Ratibořky. Rozsochy zostupujú až po údolie Vsetínskej Bečvy. Západná a južná časť Hostýnských vrchov sa výrazne člení na pásma chrbtov, rozdelená údoliami Juhyně, Moštěnky, Rusavy a Dřevnice na kratšie úseky. Najvýraznejšou je severozápadná časť, kde tiež leží najvyšší vrchol Kelčský Javorník aj Hostýn. Pre južné pásmo sú typické veľmi úzke, často aj skalnaté chrbty, ako je na východe ležiace Drastihlava, Humenec a Ondřejovská.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hostýnské vrchy na českej Wikipédii.