Buitreraptor

Veľkosť Buitreraptora v porovnaní s človekom

Buitreraptor má niektoré odlišné telesné znaky od typického dromaeosaura zo Severnej Ameriky a to predovšetkým štíhly rypák a čeľuste so zasadenými úzkymi, dovnútra zahnutými zubami. Z tohto vedci, ktorí ho pôvodne opísali došli k záveru, že tento dinosaurus nebol lovec relatívne veľkých zvierat, ako niektoré iné dromaeosaury, ale skôr lovec malých zvierat, ako sú jašterice a cicavce. Predné končatiny Buitreraptora boli dlhé a zakončené troma prstami. Prsty boli proporciálne kratšie ako u iných dromaeosaurov, ale v podstate rovnako dlhé na rozdiel od väčšiny svojich príbuzných, ktorí mali prsty rôznych dĺžok.

Kostra Buitreraptora (vpredu) a Deinonycha (vzadu) vo Field Museum of Natural History (Fieldovom prírodovedom múeu)

Iné známe dromaeosaury z južných kontinentov sú Neuquenraptor, Austroraptor a Unenlagia z Južnej Ameriky, Rahonavis z Madagaskaru a neidentifikované dromaeosaurie zuby z Austrálie. Tieto objavy v južnej pologuli pomohli vedcom objasniť, že čeľad Dromaeosauridae bola rozšírená po celom svete. Dôkazy naznačujú, že dromaeosaury sa najprv objavili počas jurského obdobia, kedy všetky kontinenty boli oveľa bližšie k sebe, než je tomu dnes. S objavom Buitreraptora vedci navrhli, že dromaeosaury sa vyvinuli niekedy pred 180 miliónmi rokov, keď sa rozpadávala Pangea.[1][2]

Buitreraptor pochádza zo súvrstvia Candeleros, čo je známe nálezisko skamenelých kostí, tiež nazývane La Buitrera. Hoci sú fosílie dinosaurov v tejto lokalite veľmi zriedkavé, našli sa tu pozostatky Giganotosaura, jedného z najväčších známych mäsožravých dinosaurov.[1]

Rodové meno je odvodené zo španielskeho slova buitre (sup) a raptor (lupič). Okrem toho, oblasť, v ktorej boli nájdené jeho pozostatky sa nazýva La Buitrera.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buitreraptor