Maniraptora

Therizinosauria, pomenovaná podľa rodu Therizinosaurus, boli malé až obrovské operené dinosaury, vyzerajúce ako kríženec leňocha a pštrosa. Mali malé hlavy s bezzubými zobákmi a malými zubami, dlhé ohybné krky, mohutné predné končatiny s veľkými pazúrmi, kratšie zadné končatiny so štvorprstými chodidlami (štvrtý prst sa i m znovu zväčšil pre zväčšenie stability chôdze) a krátky chvost. Panva terizinosaurov smerovala dozadu, čím uvolnila miesto rozľahlej tráviacej sústave potrebnej pre spracúvanie rastlinnej potravy, ktorou sa azda živili. Rovnako však posunula ťažisko celej ich postavy. Terizinosaury chodili napriek krátkemu chvostu po dvoch zadných končatinách, pričom chrbát nenosili horizontálne, ale viac vertikálne – podobne ako človek. Terizinosaury žili v blízkosti riek a veľkými pazúrmi mohli vyhrabávať podzemné časti rastlín (najmä počas sucha) alebo zastrašovať dravcov. Šlo o operené dinosaury, pričom najdlhšie perie mali na ramenách a chvoste (doložené pri rode Beipiaosaurus).

Therizinosauria je, okrem primitívnych foriem, tvorená nadčeľaďou Therizinosauroidea, do ktorej radíme dve čeľade vyspelých terizinosaurov: Therizinosauridae a Alxasauridae.

Oviraptorosauria predstavovali malé až stredne veľké operené dinosaury postavou a výzorom značne podobné moriakovi. Perie mali najdlhšie na predlaktiach a konci chvosta, kde tvorilo akýsi vejár – azda pestro sfarbený u samcov a vhodný na predvádzanie. Vyznačovali sa výraznou tendenciou k skracovaniu chvosta, pričom niektoré formy si dokonca nezávisle od vtákov vytvorili kosť typickú pre krátkochvosté vtáky – pygostyl. Mali kratšie hlavy s tupým bezzubým zobákom a čeľusťami, na ktorých bola badateľná tendencia k bezzubosti. Takto boli oviraptorosaury schopné konzumovať ako mäso, tak rastlinnú potravu. Niektorým sa vyvinuli na podnebí rohovinové výrastky, ktorými ich majitelia drvili schránky mäkkýšov. Niektoré nálezy naznačujú, že oviraptorosaury chránili potomstvo a strážili znášku vo dvojici.

Oviraptorosauria pozostáva z čeľadí Avimimidae (napr. Avimimus), Caudipteridae (napr. Caudipteryx), Oviraptoridae (napr. Oviraptor, Citipati) a Caenagnathidae (napr. Chirostenotes). Dve posledne menované vytvárajú nadčeľaď Caenagnathoidea.

Skamenelina jedinca rodu Microraptor (Dromaeosauridae), na ktorej sa zachovalo aj skamenené perie.

Deinonychosauria je sesterská skupina vtákov, hoci je možné, že vtáky dokonca zahrňuje. Bola zastúpená dinosaurami s celým telom pokrytým perím a s pomerne veľkým, dobre vyvinutým mozgom. Výzor primitívnych foriem Eumaniraptora (napr. rod Pedopenna) svedčí, že priamy predok všetkých deinonychosaurov a vtákov žil na stromoch, mal krídla ako na predných, tak i na zadných končatinách a zrejme dokázal plachtiť vzduchom. Neskoršie druhy zliezli druhotne na zem, kde sa z nich vyvinuli aj viac než šesťmetrové dravce.

Deinonychosauria sa delí na dve podskupiny – Dromaeosauroidae a Troodontidae. Blízka príbuznosť Dromaeosauridae s Aves je známa už dlho, no príbuznosť s Troodontidae bola zistená prednedávnom, lepšie povedané znovu zistená, keďže podobný model bol predložený už začiatkom 80. rokov minulého storočia. Až zarážajúca je vzájomná podobnosť primitívnych zástupcov všetkých troch podskupín, kým vyspelé formy sa navzájom, najmä vďaka odlišnému životnému štýlu, výrazne odlišovali.

Troodontidae boli malé až stredne veľké štíhle dravce podobné dromeosauridom. Mali nízke pretiahnuté čeľuste s množstvom malých zubov, veľké oči a zväčšený pazúr druhého prsta zadných končatín. Tento pazúr nosil jeho majiteľ nad zemou, aby sa neotupil. Troodony ako napríklad Troodon boli podľa všetkého samotárske nočné a rané dravce, poľujúce predovšetkým na malé zvieratá ako napr. cicavce. Vďaka veľkým očiam videli dobre aj v tme. Počas kriedy postupne nahradili primitívnejšie „celury“, teda primitívne malé coelurosaury typu ornitolesta. S klasifikáciou týchto teropodov boli značné problémy až do objavu rodu Sinovenator.

Achillobator.

Dromaeosauridae predstavovali skupinu malých až veľkých ľahšie stavaných teropodov, ktorej niektorí zástupcovia žili na stromoch a možno aj lietali (Microraptor). Vyspelejšie formy sa vyznačovali meravým chvostom a nadmerne veľkými pazúrmi, najmä značne vyvinutým pazúrom druhého prstu zadných končatín. Nadmerne veľký pazúr mali v pomere k telu väčší ako troodony. Podobne ako príbuzné troodony ho držali nad zemou, aby sa neotupil. Meravý chvost pomáhal jeho majiteľovi prudko meniť smer behu a udržať si rovnováhu počas ráňania obete na jej chrbte. Dromeosauridy boli trúfalé zvieratá, ktoré sa aj osamote pustli do väčšej koristi (Velociraptor – Protoceratops). Dokázali rýchlo behať, hoci len na krátke vzdialenosti – viac im ich pomerne krátke nohy nedovolili. Niektoré formy, ako Deinonychus, zrejme lovili v skupinách.

Dnešný nelietavý dinosaurus z druhu Casuarius casuarius (kazuár veľkoprilbý).

Spodnokriedový stromový dinosaurus z rodu Scansoriopteryx, ktorý bol príbuzný predkom vtákov.

Avialae je názov pre skupinu zvierat zvyčajne známu ako vtáky. Je synonymický so všeobecne používaným názvom Aves, ktorý sa však dnes v paleontológii používa v oveľa užšom zmysle. Vtáky sú dnes najúspešnejšia skupina suchozemských stavovcov, poznáme skoro 10 000 ich druhov (čo je 2,5-krát viac než cicavcov).

Presný charakter príbuzenského vzťahu medzi Avialae a Deinonychosauria nie je istý. Mohlo ísť o sesterské skupiny, ako je uvádzané napríklad aj tu, alebo Avialae patrila do Deinonychosauria ako jej podskupina, čo naznačujú niektoré nové štúdie.