Dominik Duka

Najprv pôsobil v pohraničných farnostiach pražskej arcidiecézy (Chlum nad Ohří (teraz Chlum Svaté Maří), Jáchymov, Nové Mitrovice). V roku 1975 mu bol odňatý štátny súhlas na výkon duchovnej činnosti. V tejto dobe sa tiež stal novicom Rádu dominikánov a pracoval spolu s Metodějom Habánom na možnostiach formácie členov rádu, neskôr sa stal magistrom klerikov a vikárom provinciála. Táto činnosť skončila jeho odsúdením v roku 1981 a pobytom vo väzení Plzeň-Bory (v rovnakej dobe tam bol väznený o. i. aj Václav Havel). Po prepustení až do roku 1989 pracoval v Škode Plzeň ako rysovač. Roku 1986 bol ustanovený za provinciála Českomoravskej dominikánskej provincie. Po roku 1990 naďalej pôsobí ako provinciál Dominikánskeho rádu a vyučuje na Cyrilometodskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a vykonával tiež úrad predsedu Konferencie vyšších rehoľných predstavených. Od roku 1997 je šéfredaktorom teologickej revue Salve, zaštítenej od roku 1994 českou Dominikánskou provinciou.

Bol iniciátorom českého prekladu Jeruzalemskej biblie, tvoreného od roku 1980, a spolu s Františkom X. Halasom aj hlavným prekladateľom. V tradíciách dominikánskej spirituality sa vyprofiloval ako teológ a plodný cirkevný spisovateľ, najmä v odbore biblistiky. Ako šéfredaktor sa výrazne podieľal na vydávaní dominikánskej revue pre teológiu, duchovný život a kultúru Salve.

Erb ako biskupa Hradce Králové

6. júna 1998 bol menovaný za biskupa Královohradeckej diecézy a 26. septembra toho istého roku prijal biskupskú vysviacku. 4. novembra 2004 bol menovaný tiež apoštolským administrátorom Litoměřickej diecézy z dôvodu indispozície biskupa Pavla Posáda. Túto funkciu zastával až do vymenovania Jana Baxanta za nového litoměřického biskupa v roku 2008. V sobotu 13. februára 2010 bol menovaný za nástupcu kardinála Miloslava Vlka vo funkcii Pražského arcibiskupa. Úradu sa ujal 10. apríla intronizáciou v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Za svoje ciele označil uzavretie medzinárodnej zmluvy s Vatikánom, ďalej aby cirkev viac oslovovala mladých a aby dohoda o majetkovom vyrovnaní štátu a cirkvi bola v prospech celej spoločnosti, a tým pádom aj v prospech cirkví a náboženských spoločností [1].

Dňa 6. januára 2012 pápež Benedikt XVI. oznámil na záver svätej omše, ktorú slúžil pri príležitosti slávnosti Zjavenia Pána (ľudovo Troch kráľov), že arcibiskupa Duku spolu s ďalšími 21 duchovnými menuje v blízkej budúcnosti za kardinálov.[3] Oficiálne menovanie bolo vykonané pri pápežskom konzistóriu, ktoré sa konalo dňa 18. februára 2012 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Svoju prvú svätú omšu v novej hodnosti slúžil 25. februára 2012 v katedrále sv. Víta,[4] pri ktorej si uctil pamiatku svätého Vojtecha a pripomenul tiež pamiatku Jozefa Toufara, ktorý v roku 1950 práve v tento deň zomrel na následky vyšetrovania komunistickým režimom. Kardinál Dominik Duka má názorovo aj ľudsky veľmi blízko k druhému prezidentovi Česka Václavovi Klausovi. Za tento vzťah býva často kritizovaný.

14. septembra. 2012, počas slávnostnej investitúry orleánskej obediencie Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského, konanej na sviatok Povýšenia sv. Kríža v katedrále sv. Víta a na Pražskom hrade sa Dominik Duka stal novým Generálnym kaplánom Rádu.[5] V duchu historickej tradície bude garantom spirituálneho vedenia rádu v súlade s princípmi katolíckej náuky a ekumény. Kardinál Duka je tak v poradí už tretím, pôvodne královohradeckým biskupom, ktorý prijal svätolazarský kríž a patronát nad duchovným pôsobením rádu v Česku, no po prvýkrát v dejinách s pôsobnosťou pre priorstvá a komendy po celom svete. Počas ceremónie prijal kardinál Duka Duchovný Veľkokríž sv. Lazara z rúk 50. veľmajstra orleánskej obediencie rádu, grófa Jána Dobrzenského z Dobrzenicz a predsedu rádovej vlády, Charlesa-Philippa princa Orleánskeho, vojvodu z Anjou, za prítomnosti pápežského nuncia v Česku, Giuseppeho Leanzu a rádového spirituálneho veľkopriora, Pierra Boza, patriarchálneho exarchu Grécko-Melchitskej katolíckej cirkvi.

• 
  Preberanie Duchovného Veľkokríža sv. Lazara
• 
  Dominik Duka s rádom Čestnej légie
• 
  Dominik Duka na návšteve Monaka s princom Albertom II.