Biskup koadjútor

Práva a povinnosti biskupa koadjútora sú definované v Kódexe kánonického práva. Každý biskup koadjútor má právo zastávať funkciu generálneho vikára alebo aspoň biskupského vikára. Zároveň je povinný, na žiadosť diecézneho biskupa vykonávať všetky pontifikálne a úradné funkcie. Každý biskup koadjútor je povinný rezidovať v diecéze, pre ktorú je ustanovený. Keď sa diecézna stolica stane vakantnou, stáva sa biskup koadjútor diecéznym biskupom danej diecézy po jej zákonnom prevzatí. Ak je diecézna stolica, pre ktorú je ustanovený, hatená, riadi túto diecézu. Zároveň je členom danej biskupskej konferencie a má rozhodujúci hlas pri hlasovaniach.[1] Biskupi koadjútori východných katolíckych cirkví sa riadia Kódexom kanónov východných cirkví, pričom ale práva a povinnosti sú totožné s tými uvedenými v Kódexe kánonického práva. Biskupi koadjútori východných cirkví sú zároveň členmi rady hierarchov, kde majú rozhodujúci hlas pri hlasovaní.[2]

V súčasnosti nemá žiadna diecéza na Slovensku ustanoveného biskupa koadjútora. Posledným bol rožňavský diecézny biskup Vladimír Filo, ktorý sa stal diecéznym biskupom po odstúpení Eduarda Kojnoka[3]. Okrem neho bol, napríklad, v minulosti menovaný pre košickú diecézu Augustín Fischer-Colbrie[4] a pre banskobystrickú diecézu Andrej Škrábik[5].