Boris Feoktistovič Safonov

Boris Feoktistovič Safonov sa narodil 26. augusta 1915 v dedinke Siňavino v Tulskej gubernii. Pochádzal z rodiny ruského roľníka.[1] Po skončení základnej školy študoval na tulskej železničnej priemyslovke, v roku 1930 vstúpil do Komsomolu. Keďže sa zaujímal o letectvo, vstúpil onedlho na to do Osviachimu, kde absolvoval letecký kurz. V roku 1933 bol povolaný do armády. Následne absolvoval kačinskú leteckú školu a v roku 1940 sa stal letcom sovietskej severnej flotily. Zúčastnil sa sovietsko-fínskej vojny. Pluk mal základňu za polárnym kruhom, blízko mesta Murmansk.

Boris Safonov v roku 1942

Bojov sa zúčastňoval od prvých dní operácie Barbarossa na strojoch I-16 typ 18. Veľmi známy je jeho stroj I-16 č. 11 v zelenej kamufláži s veľkým bielym nápisom „Za Stalina!“ na ľavej strane (3a Сталинa!) a „Smrť fašistom!“ (Смерть фашистам!) na pravej strane. Bol údajne jedným z prvých letcov severnej flotily, ktorí počas bojov zostrelili nemecké lietadlo, keď 24. júna po dlhom prenasledovaní zostrelil nad Rybárskym polostrovom dvojmotorový Ju 88 (podľa niektorých He 111). 7. júla deväť I-16 pod Safonovovým velením zaútočilo na skupinu nemeckých Ju 87 Stuka a Bf 109, podarilo sa im zničiť 7 Štúk a jeden Bf 109 bez straty jediného stroja.

Medzi 28. júnom a 28. augustom 1941 vykonal 130 bojových vzletov, zúčastnil sa 32 vzdušných súbojov a zostrelil 11 nepriateľských lietadiel.[2]

15. septembra 1941 7 strojov pod jeho velením prepadlo skupinu nemeckých bombardérov a prinútili ich predčasne zhodiť bomby nad postaveniami vlastných vojsk. Ešte ten istý deň viedol ďalších 6 svojich spolubojovníkov do útoku proti 30 nemeckým bombardérom letiacim pod ochranou 22 Messerschmittov. Sovietskym letcom sa podarilo zničiť 7 nemeckých strojov. Ďalší zostrel si pripísal, keď pri návrate na letisko zostrelil osamotený Hs 126. Nasledujúceho dňa mu bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu (medaila č. 533).[1] Celá jednotka, v ktorej slúžil bola vyznamenaná Radom červenej zástavy a onedlho sa stala gardovou. Letecký pluk často zasahoval pri krytí spojeneckých konvojov vchádzajúcich do Murmansku. Tu sa stretol aj s letcami britskej 81. perute RAF. Ako veliteľ letky a neskôr celého pluku presadzoval zavedenie štvorčlenných rojov, čo bola v tej dobe v sovietskych vzdušných silách inovatívna novinka, ktorá sa neskôr začala používať. Po príchode britskej perute viedol výcvik svojho stíhacieho pluku na nové britské stroje[1]. V októbri 1941 bol Safonov poverený vedením 72. IAP. Jednotka bola najprv vyzbrojená britskými strojmi Hawker Hurricane Mk.IIB, koncom jari 1942 potom americkými strojmi Curtiss P-40. Jednotka bola čoskoro povýšená na gardovú a premenovaná na 2. GIAP.

30. mája 1942 uskutočnil v tej dobe už podplukovník Boris Safonov svoj posledný let, keď velil 4 strojom, ktoré mali poskytnúť letecké krytie britskému konvoju PQ-16. Pri hliadkovaní spozorovali skupinu nemeckých Ju 88 a napadli ich. Safonov zostrelil 3 nepriateľské stroje, no motor jeho Kittyhawku sa čoskoro zastavil. Dôvod poruchy motora nebol dodnes presne objasnený. Podľa niektorých zdrojov bol zostrelený jedným zo strelcov Ju 88 z I./KG 30, na ktoré zaútočil. O 10:35 dopadol jeho stroj na vodnú hladinu. Bez rýchlej pomoci, ktorú mu nestihli poskytnúť ani lode z konvoja však bol v mrazivej vode odsúdený na rýchlu smrť podchladením.

Safonov dosiahol najmenej 25 potvrdených samostatných zostrelov a 14 ďalších v skupine. Podľa iných údajov 30 potvrdených a 3 v skupine.[2] Celkovo uskutočnil 234 bojových letov a bol vo svojej dobe najúspešnejším žijúcim sovietskym stíhacím letcom.

14. júna 1942 mu posmrtne udelili druhú hviezdu Hrdinu Sovietskeho zväzu. Safonov bol prvým človekom, ktorý bol vyznamenaný titulom Hrdina ZSSR dvakrát.

Po vojne bola po ňom pomenovaná obec v Murmanskom kraji. Je po ňom pomenovaná medaila udeľovaná letcom vojenského námorníctva, i jedna z perutí lietadlovej lode admirál Kuznecov.