Bilbao Athletic

Počiatky klubu s názvom Bilbao Athletic sa spájajú s obdobím španielskej občianskej vojny, 1936 až 1939. Vtedy viacero najlepších hráčov Athletic Club hralo za národný baskický tím s názvom Euskadi XI., ktorý bol zložený na podnet José Antonia Aguirreho, prezidenta Baskicka, ktorý sám bol v minulosti futbalistom Athletica Club. Baskický národný tím podnikol zahraničné turné, aby získal prostriedky pre Baskickú vec a odohral zápasy vo viacerých krajinách Európy i v Mexiku.

Napriek tomu, že počas občianskej vojny bola prerušená La Liga a Copa del Rey, hrali sa majstrovstvá Baskicka. Athletic Club mal svojich najlepších hráčov na turné, čo samozrejme oslabovalo jeho silu. Ochrana mena klubu viedla k vytvoreniu názvu Bilbao Athletic. Názov klubu bol odvodený od pôvodných klubov, ktoré sa zlúčili v roku 1903, Bilbao Football Club a Athletic Club. Napriek obavám Bilbao Athletic v tomto období vyhralo všetky regionálne majstrovstvá.

Klub bol opätovne oživený v roku 1964, keď sa predstavenstvo Athletica Club rozhodlo zriadiť rezervný tím pod trénerskym vedením Piru Gainza. Po krátkom období strávenom v regionálnych majstrovstvách, v roku 1966 postúpil tím do Tercera División na trénerskej lavičke už s Rafom Iriondom, keďže Piru Gainza bol začal trénovať Athletic Club.

Hneď vo svojej prvej sezóne v Tercera División (1966/67) Bilbao Athletic dosiahlo prvé miesto. Napokon však v baráži o postup do Segunda División bolo porazené tímom Badajoz. V nasledujúcej sezóne 1967/68 sa tímu nepodarilo prebojovať do baráže o postup, hoci mu na to stačilo vsietiť iba jeden gól v poslednom zápase sezóny na pôde Portugalete.

V sezóne 1969 sa tímu podarilo dosiahnuť vytúžený postup do Segunda División. Rafa Iriondo začal sezónu na lavičke Bilbao Athletic, ale neskôr išiel k prvé tímu Athletic Club a trénersku taktovkou po ňom prevzal Poli. Tím vyhral 29 z 38 zápasov a v ďalších šiestich remizoval a tak svoju skupinu Tercera División. V prvej fáze baráže o postup hral s tímom Ourense, na jeho pôde prehral 1-2 a na San Mamés 0-1. Hoci sa mu nepodarilo postúpiť cez Ourense, druhú šancu si už nenechal ujsť a prešiel cez Alavés po výhre 3-0 na San Mamés a prehre 0-1 na štadióne Mendizorroza. Postup dosiahla táto zostava: Santamaría, Cenitagoya, Beitia, Zarzosa, Arrue, Birichinaga, Díaz, Monreal, Zubiaga, Platas a Gonzalo.

Prvá sezóna v Segunda División nebola vôbec dobrá a tím zostúpil späť do Tercera División, kde pobudol ďalších sedem sezón. Následne bol presunutý do novovzniknutej Segunda División B. V tomto období sa mu podarilo nielen vychovať množstvo hráčov pre prvý tím, ale bol aj vhodnou prestupnou zástavkou pre trénerov. Veľmi vhodným príkladom je Javier Clemente, ktorý potom čo trénoval Bilbao Athletic začal viesť Athletic Club a získal s ním dva majstrovské tituly v Primera División, jedenkrát Copa del Rey a raz Supercopa de España.

V tej istej sezóne ako Athletic Club získal jeden zo svojich majstrovských titulov (1982/83), Bilbao Athletic postúpilo do Segunda División, na súpiske s hráčmi, ktorí neskôr posilnili prvý tím, ako Julio a Patxi Salinas, Genar Andrinua a Joseba Agirre. Nasledujúca sezóna bola ešte lepšia, keď Bilbao Athletic dosiahlo 2. miesto v Segunda División v tesnom závese za Castilla CF. Tento tím viedol José Ángel Iribar a jeho súčasťou bol aj strelecký objav Julio Salinas, ktorý s 20 gólmi vyhral trofej Pichichi pre najlepšieho strelca sezóny Segunda División.

Bilbao Athletic v ďalších sezónach pokračovalo v svojej púti v Segunda División a zároveň vychovávalo hráčov, ktorí sa presadzovali na najvyššej úrovni. Hoci mnohým z nich sa nepodarilo dostať do prvého tímu Athletic Club, presadili sa v iných tímoch Primera División. Medzi nich napr. patria Arteaga, Aspiazu a Pizo Gómez. S výnimkou sezóny 1987/88, keď Bilbao Athletic hralo v Segunda División B. Jeho návrat do vyššej kategórie bol však nespochybniteľný, následne sa klub dlhodobo udržiaval v druhej najvyššej španielskej lige.

Rok 1992 bol dôležitým pre budúcnosť Bilbao Athletic. Bol zrušený oddiel Athletica Club v kategórii do 19 rokov, ktorý bol poslednou zástavkou mladíkov predtým ako prišli do Bilbao Athletic. So sťaženou situáciou sa klub vyrovnal a aj naďalej zotrval v Segunda División a zároveň poskytoval kvalitných hráčov pre prvý tím, ako Julen Guerrero, Karanka, Oscar Vales, Mikel Kortina a pod. Bolo však dlhodobo neudržateľné zotrvať v Segunda División a tak sezóna 1995/96 bola pre tím posledná na tejto úrovni. Od tohto obdobia sa klub rok čo rok snaží postúpiť do Segunda División, napriek neúspechu sú to pre mladých hráčov cenné skúsenosti na profesionálnej úrovni.

Sezóna 1996/97 bola plná neistoty až do takej miery, že v priebehu sezóny Carlos Terrazas nahradil Manola Sarabiu na trénerskej lavičke. Na začiatku sezóny klub hrával svoje zápasy na San Mamés, keďže vo futbalovej akadémii v Lezama boli budované nové tribúny pre divákov. Nasledujúca sezóna 1997/98 začala skvelo, keď po siedmich kolách bol tím medzi prvými štyrmi klubmi, čo mu zaručovalo možnosť postupu do vyššej súťaže. Nanešťastie, v druhej polovici sezóny si tím neudržal stabilitu výkonov a prepadol sa na nepostupové miesto. Tretia sezóna (1998/99) za sebou na trénerskej lavičke s Carlosom Terrazasom bola veľmi vrtkavá. Na začiatku na vrchole rebríčka medzi štyrmi najlepšími, čo dávalo niekoľko týždňov nádej na postup. Druhá polovica sezóny bola opäť katastrofálna, tím prehral 9 zápasov v rade a logicky sa neudržal na postupových priečkach.

Pred sezónou 1999/00 prebral tím José Luis Mendilibar. Začiatok bol zlý, keď tím vyhral iba raz z deviatich zápasov. To spôsobilo, že mladí hráči, ktorí sa práve pripojili k tímu, stratili motiváciu. Tím sa však prebral z letargie a dokonca sa mu na začiatku druhej polovice sezóny dostať na 4. miesto v ligovej tabuľke. Netrvalo to dlho a opäť prišli ťažkosti, keď niekoľko najlepších hráčov bolo povolaných hrať za prvý tím v Primera División. Na konci sezóny sa tím ocitol v strede tabuľky, čo mu každopádne zamedzilo postup. Nová sezóna (2000/01), nový tréner Edorta Murua a nová motivácia sa presadiť a postúpiť vyššie. Dobrý začiatok sľuboval od tejto sezóny mnohé a hlavne keď sa tím dlho držal čo najvyššie. Prehry v pozícii lídra tabuľky viedli k nepredstaviteľnému, strádanie tímu a iba jedna výhra z pomedzi ôsmich zápasov priviedla klub do nepostupového pásma a opäť raz premrhaná možnosť poskočiť o divíziu vyššie.

Ani opätovný návrat Carlosa Terrazasa na lavičku v sezóne 2001/02 neviedol k postupu. Ernesto Valverde bol vybraný za trénera pre ďalšiu sezónu 2002/03 a tím bol naozaj na dobrej ceste postúpiť, keď sa mu podarilo skončiť na 4. mieste, čo mu zaručilo účasť v baráži, ale ani v takejto pozícii sa to nepodarilo. Sezónu 2003/04 začali mladíci s veľkými očakávaniami a to hlavne pre úspechy v predchádzajúcej. Tréner Edorta Murua odviedol poctivú prácu a očakával, že sa tým dostane na pozície zaručujúce úspech, ale tento tím bol veľmi neskúsený, čo s odrazilo aj na jeho výsledkoch.

Ani za posledných päť sezón 2004/05 až 2008/09 sa tímu nepodarilo postúpiť. Segunda División B sa stáva z roka na rok náročnejšou, čo na jednej strane pomáha mladým hráčom etablovať sa v profesionálnom futbalovom prostredí, na strane druhej zatiaľ znemožňuje dosiahnuť úspech v podobe postupu do vyššej súťaže. Je však pozitívne vnímať, že niektorí odchovanci Bilbao Athletic, ako Markel Susaeta, Jon Vélez, Aitor Ramos a Koikili Lertxundi sa úspešne integrovali do prvého tímu v Primera División. Aj niektorí ďalší hráči Gaizka Bergara, Urko Arroyo, Raúl Fernández a Beñat Etxebarria z času na čas hrávajú za Athletic Club.

Poslednú sezónu 2008/09 pod vedením Kikeho Liñera možno označiť za uspokojivú. Tím skončil sezónu v pokojnom strede tabuľky na 11. mieste, ďaleko od zostupových ťažkostí. Zostup takých tímov ako Valladolid B, Real Sociedad B a Deportivo B jasne ukazuje náročnosť Segunda División B pre rezervné tímy španielskej futbalovej elity.