Georg Friedrich Bernhard Riemann
Georg Friedrich Bernhard Riemann [vyslovuj „Ríman“] (* 17. september 1826, Breselenz, Nemecko – † 20. júl 1866, Selasca, Taliansko) bol nemecký matematik, ktorý významne prispel do analýzy a diferenciálnej geometrie, pričom niektoré jeho príspevky umožnili cestu neskoršiemu rozvoju všeobecnej relativity.
| Georg Friedrich Bernhard Riemann | |||
| nemecký matematik | |||
 Georg Friedrich Bernhard Riemann v roku 1863 | |||
| Narodenie | 17. september 1826 Breselenz, Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 20. júl 1866 (39 rokov) Selasca, Taliansko | ||
| Alma mater | Georg-August-Universität Göttingen Humboldtova univerzita v Berlíne | ||
| Profesia | matematik | ||
| Rodičia | Friedrich Bernhard Riemann Charlotte Ebell | ||
| Manželka | Elise, rod. Kochová | ||
| Deti | 1 dcéra | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Jeho meno sa spája s : zeta funkciou, Riemannovým integrálom, Riemannovou lemou, Riemannovým priestorom, Riemannovou vetou o konformnom zobrazení, Riemannovými-Hilbertovými problémami, Riemannovými plochami, Riemannovou-Rochovou vetou, Riemannovou komplexnou guľou a Cauchyho-Riemannovými rovnicami.
Životopis
Narodil sa v Breselenzi, dedine neďaleko Dannenbergu v Hannoverskom kráľovstve v dnešnom Nemecku. Jeho otec Friedrich Bernhard Riemann bol luteránsky farár v Breselenzi. Bernhard bol druhým zo šiestich detí.
V roku 1840 odišiel do Hannoveru, aby žil so svojou starou matkou a navštevoval lýceum. Po smrti starej matky v roku 1842 chodil na Johanneum v Lüneburgu. V roku 1846 začal študovať filológiu a teológiu na univerzite v Göttingene. Navštevoval prednášky Gaussa o metóde najmenších štvorcov. V roku 1847 mu jeho otec dovolil prestať študovať teológiu a začať študovať matematiku.
V roku 1847 sa presťahoval do Berlína, kde vyučovali Jacobi, Dirichlet a Steiner. Zostal v Berlíne dva roky a v roku 1849 sa vrátil do Göttingenu.
Riemann mal svoju prvú prednášku v roku 1854, ktorou nielen že založil odbor Riemannovskej geometrie, ale aj pripravil cestu Einsteinovej všeobecnej relativite. Bol povýšený na čestného profesora na univerzite v Göttingene v roku 1857 a v roku 1859 sa stal radovým profesorom po Dirichletovej smrti.
V roku 1862 sa oženil s Elise Kochovou.
Zomrel na tuberkulózu na svojej tretej ceste do Talianska v Selasce.