Beo posvätný

Škorce posvätné sú nápadné vtáky; perie je čierne s výrazným zeleným a fialovým leskom, v krídlach majú biele zrkadielka (od 3. do 9. primárnej letky), ktoré vynikajú zvlášť pri lete. Na tvárach a tyle majú holé, mäsité a jasne žlté laloky, ktorých presný tvar a umiestenie záleží na danom poddruhu, ktorých niektorí autori opisujú až 15. Silný rovný zobák je oranžový, nohy žlté. Samec a samica sú sfarbení rovnako, niektorí chovatelia sú však údajne schopní rozlíšiť ich podľa odtieňa a farebného lesku peria na hlave. Medzi poddruhmi existujú aj rozdiely vo veľkosti, medzi chovateľmi sa preto obvykle rozlišujú tri základné typy: veľký beo (G. r. religiosa), stredný beo (G. r. intermedia) a malý beo (G. r. indica). Celková dĺžka tela veľkého bea je asi 310 mm, stredný máva okolo 260 – 280 mm a malý 230 –250 mm.

Na rozdiel od ostatných vtákov tejto čeľade nechodia, ale poskakujú po vetvách.

Je v mnohých poddruhoch rozšírený v južnej časti Indického subkontinentu, na Srí Lanke, južnej Číne, Mjanmarsku, Thajsku, Vietname i Malajzii a Indonézii vrátane ostrovov Sumatra a Borneo, vyskytuje sa tiež na Filipínach a Andamanských ostrovoch. Okrem toho bol človekom úspešne introdukovaný na Floridu, Havajské ostrovy, do Japonska, Portorika aj na ďalšie miesta.

Preferuje miesta s častými dažďami a vysokou vzdušnou vlhkosťou, je hojným obyvateľom džunglí, vždyzelených i vlhkých opadavých lesov, vrátane horských lesov, vyskytuje sa v nadmorských výškach od 0 do 2 000 m n. m. Je bežný taktiež na okrajoch lesov na kávových aj iných plantážach. Sú to výhradne stromoví vtáci.

Žijú v pároch (počas hniezdenia) alebo vo veľkých kŕdľoch, spravidla sa zdržujú na vrcholkoch stromov, kde hľadajú predovšetkým ovocie, najčastejšie figy, ale aj semená, hmyz alebo malé stavovce, ktorými sa živia. Jedia aj nektár. Sú to hluční vtáci, vydávajú charakteristické prenikavé klesajúce hvízdanie a iné piskľavé zvuky a svoj repertoár môže obohatiť o naučené zvuky.

Sú monogamné, hniezdia najčastejšie od apríla do júla v dutine lesných stromov, ktorú vystelú vetvičkami, listami a perím. Samice znášajú maximálne 3 modré vajíčka s hnedastými bodkami, ktoré zahrievajú obidvaja partneri. Mláďatá sa liahnu za 14 – 18 dní, za mesiac už vylietavajú z hniezda. Škorce posvätné môžu mať až tri znášky za rok.

Škorec posvätný je populárny klietkový vták, nadaní jedinci sa naučia „rozprávať“ lepšie ako ďalší známy imitátor, papagáj žako. Najčastejšie sa chová veľký beo, o ktorého je najväčší záujem na trhu.

Minimálne rozmery klietky pre jedného vtáka sú 100x50x50 cm, na rozdiel od papagájov potrebuje beo klietku skôr širšiu než vysokú. Voliéra je samozrejme lepšia, beo chovaný v klietke potrebuje mať možnosť preletieť sa po miestnosti. Na chov beov je samozrejme nutná búdka s rozmermi minimálne 20x20x20 cm, s guľatým otvorom.

Beo je veľmi spoločenský vták, najlepšie pre jeho obrú pohodu je chov v páre, alebo by klietka mala byť umiestnená tam, kde je v kontakte so svojím majiteľom. Zároveň je potrebné myslieť na to, že škorce posvätné sú vtáky hlučné a znečisťujú svoje okolie riedkym trusom a kúskami potravy vyhadzovaných z klietky. Škodí mu aj cigaretový dym a výpary z kuchyne.

V obchodoch s potrebami pre zvieratá možno dostať špeciálne granuly pre bea aj sypkú zmes na kŕmenie hmyzožravých vtákov. Škorce posvätné milujú aj čerstvé ovocie a živý hmyz.

Ich rozmnožovanie v zajatí nestačí pokryť pohľadávku po nich, preto ich ako mláďatá vo veľkom vyberajú z hniezd vo voľnej prírode. Ich populácia preto nezadržateľne klesá, hoci zatiaľ nie sú nijako chránený.

Škorec posvätný tvorí veľké množstvo poddruhov, koľko presne ich je, viac-menej nie je jasné a medzi rôznymi autormi nepanuje zhoda. Malý beo sa niekedy opisuje ako samostatný druh Gracula indica.

Niektoré poddruhy:

• G. r. andamanensis
• G. r. batuensis
• G. r. intermedia
• G. r. palawanensis
• G. r. peninsularis
• G. r. religiosa
• G. r. venerata

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Beo posvätný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Beo posvätný