Bachčisaraj

Veľká mešita v Chánovom paláci

V 13. storočí polostrov ovládla Mongolská ríša a následne jej nástupnícky štát Zlatá horda. Na územie Krymu sa v tomto období po prvýkrát výraznejšie dostal islam. V 15. storočí na polostrove vznikol Krymský chanát, ktorého panovníci sa usadili pri neďalekom meste Čufut-Kale. Pôvodný Bachčisaraj bol založený na prelome 15. a 16. storočia krymským chánom Mengli Girajom I. na mieste dnešného Salačiku a na miesto súčasného mesta sa presunulo za vlády chána Sahiba Giraja I. v roku 1532. Mesto ako mocenské centrum krajiny prosperovalo a rástlo, stalo sa obchodným a remeselníckym centrom Krymu. Význam mesta posilnila výstavba Chánovho paláca. Od 16. storočia v meste vznikol vodovodný systém, cez ktorý tiekla voda do fontán v paláci.[4]

Bachčisaraj v rokoch 1840/1842 od Carla Bossoliho

Krymský chanát ako vazal Osmanskej ríše sa stal bojiskom medzi Osmanmi a Ruskou ríšou. V roku 1681 bol v meste medzi štátmi uzavretý uzavretý Bachčisarajský mier, ktorý ukončil rusko-tureckú vojnu trvajúcu od roku 1676. V roku 1736 mesto počas rusko-tureckej vojny dobyli a vypálili ruské vojská pod vedením poľného maršala Burkharda Christopha von Münnicha, a bolo preto prestavané. Koncom 18. storočia sa v meste nachádzalo 29 mešít, tri madrasy a kláštor dervišov. V roku 1783 bolo mesto za vlády Kataríny Veľkej pripojené k Ruskej ríši. V rámci Ruska mesto patrilo striedavo pod viacero administratívnych jednotiek, v období Krymskej vojny v ňom sídlila ruská nemocnica a veliteľstvo delostrelectva. V roku 1875 bolo mesto napojené na železnicu medzi Simferopolom a Sevastopoľom. Mesto bolo hlavným centrom Krymských Tatárov v Rusku a sídlilo tu krymsko-tatárske divadlo. V roku 1912 sa v meste nachádzalo 40 mešít, 6 kostolov a kláštorov Pravoslávnej cirkvi, karaimská kenesa a synagóga.[4]

26. novembra (resp. 9. decembra) 1917 sa v Chánovom paláci uskutočnil kurultaj Krymských Tatátov, ktorý rozhodol o vytvorení Krymskej ľudovej republiky, no už o rok neskôr bol v štáte usporiadaný boľševický prevrat a na polostrove nakrátko vznikla Tavridská socialistická republika. Bolševici sa v krajine ale neudržali a po tom, čo bolo územie dočasne okupované nemeckými vojskami územie pripadlo Ukrajinskej ľudovej republike. Ukrajina si svoju samostatnosť dlho neudržala a po Rižskom mieri územie pripadlo Sovietom. Od roku 1921 mesto patrilo Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republike, kde zotrvalo až to dočasnej okupácie nemeckými a rumiunskými vojskami počas druhej svetovej vojne. 14. apríla 1944 bolo mesto oslobodené Červenou armádou a krátko na to začal stalinský režim s deportáciou Krymských Tatárov. Režimom bola odôvodnená pre spoluprácu s nacistami.[5] Od roku 1954 patrilo mesto spolu s Krymom Ukrajinskej sovietskej republike. V roku 1989 sa do mesta opätovne vrátila krymsko-tatárska menšina a vznikla Krymská autonómna sovietska socialistická republika. Po rozpade ZSSR mesto pripadlo Krymskej republike vrámci Ukrajiny. Od roku 2014 územie mesta ovláda Ruská federácia.[4]

Mauzóleum Mehmeda Giraja II. v Eski Yurte, dnes súčasť Bachčisaraja

V meste a jeho okolí sa nachádza viacero významných historických a kultúrnych pamiatok.[5][6]

• Chánov palác (Chansaraj) s Nádvorím fontán (napr. Zlatá fontána, Bachčisarajská fontána sĺz)
• historické mešity - napr. Veľká mešita, Malá mešita, İsmi Han Cami
• mauzoleá
• madrasa Zincirli
• Uspenský monastier
• Čufut-Kale, zaniknuté skalné sídlo neďaleko mesta

• 
  Pohľad na mesto
• 
  Bachčisarajský palác (Chánov palác) zo 16. storočia
• 
  Palácový hárem
• 
  Eski Dürbe - Stará hrobka je najstaršie mauzóleum v Bachčisaraji, pochádza zo 14. storočia
• 
  Bývalá nemocnica známa aj ako Dom Pačadži
• 
  Bývalá nemocnica známa aj ako Dom Pačadži
• 
  Uspenský monastier pri Bachčisaraji
• 
  Madrasa Zincirli
• 
  Kostol Panny Márie
• 
  Mešita İsmi Han Cami

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bachčisaraj

• Pamiatky Bachčisaraja a okolia, fotografie (po česky)